Prvé zmienky o Ježišovi v nekresťanskej literatúre nájdeme u niektorých gréckych a rímskych historikov, ktorí žili v druhej polovici 1. storočia alebo v prvej polovici 2. storočia, teda v dobe nie až tak vzdialenej od týchto udalostí.

Najstarší text, v ktorom sa spomína Ježiš, aj keď iba implicitne, napísal okolo roku 73 sýrsky stoický filozof Mara bar Sarapion. Zmieňuje sa o Ježišovi ako o „múdrom židovskom kráľovi“, o ktorom sa hovorí, že vyhlásil „nové zákony“ asi v narážke na Kázeň na hore (por. Mt 5, 21-48), a že Židom neosožilo, že ho zabili.

Najstaršia a najznámejšia explicitná zmienka o Ježišovi je text židovského historika Jozefa Flávia (Židovské starožitnosti XVIII, 63-64) z konca 1. storočia, známy aj pod názvom Fláviovo svedectvo (Testimonium Flavianum). Tento text, ktorý sa zachoval vo všetkých gréckych rukopisoch Fláviovho diela, ide tak ďaleko, že naznačuje, že by to mohol byť Mesiáš, a preto si mnohí autori myslia, že je to vsuvka vložená prepisovačmi v stredoveku.

Dnes bádatelia zastávajú názor, že pôvodné Fláviove slová musia byť veľmi príbuzné tým, ktoré sa zachovali v arabskej verzii tohto textu citovaného Agapiosom, biskupom z Hierapola z 10. storočia, kde sa tieto domnelé vsuvky nevyskytujú. Hovorí: „V tom čase žil vzdelaný človek menom Ježiš, dobrých a počestných mravov. Mnohí zo židov a z iných národov boli jeho učeníkmi. Pilát ho odsúdil na smrť na kríži. Ale tí, čo sa stali jeho učeníkmi, sa svojho učeníctva nevzdali a hovorili, že sa im za tri dni po ukrižovaní zjavil živý a preto by to mohol byť Mesiáš, o ktorom proroci prorokovali podivuhodné veci.“

Niektorí rímski spisovatelia 2. storočia (Plínius Mladší – Epistolarum ad Traianum Imperatorem cum eiusdem Responsis liber X, 96; Tacitus – Anály XV, 44; Suetonius, Život Claudia, 25,4.) poukazujú na postavu Ježiša a na činnosť jeho nasledovníkov.

V židovských prameňoch, hlavne v Talmude, je takisto niekoľko zmienok o Ježišovi a o určitých veciach, ktoré boli o ňom povedané, čo nám potvrdzujú niektoré historické detaily z prameňov, ktoré ani prinajmenšom nemožno podozrievať z kresťanskej manipulácie.

Židovský bádateľ Joseph Klausner vyvodil zo zmienok o Ježišovi v Talmude niekoľko záverov a zhrnul ich nasledovne: „Existujú dôveryhodné výpovede, že sa volal Yeshua (Yeshu) z Nazareta, že ‚praktizoval čarodejníctvo‘ (teda robil zázraky, ako to bolo v tom čase zvyčajné), zvádzal ľudí a viedol Izrael po zlej ceste, že sa vysmieval slovám múdrych ľudí a vykladal Písmo rovnako ako farizeji, že mal päť učeníkov, že povedal, že neprišiel Zákon zrušiť ani k nemu nič pridať, že bol ako falošný učiteľ a zvodca zavesený na drevo (ukrižovaný) v predvečer Veľkej noci (ktorá pripadala na sobotu) a že jeho učeníci v jeho mene uzdravovali choroby“ (J. Klausner, Ježiš z Nazareta, str. 44).

Toto zhrnutie aj s jeho vsuvkami, hoci by si z historického hľadiska vyžadovalo väčšiu presnosť, dostatočne vyjadruje to, čo možno z týchto prameňov vyčítať, čo síce nie je všetko, ale nie je to ani málo. Ak teda porovnáme tieto údaje s údajmi rímskych autorov, je možné s historickou istotou tvrdiť, že Ježiš existoval, a dokonca sa môžeme oboznámiť aj s niektorými najdôležitejšími faktmi z jeho života.