Máme s manželkou šesť detí a pravidelne sa modlíme kartičku blahoslaveného Álvara za uzdravenie jedného nášho dieťaťa, ktoré má vážnu motorickú poruchu.
11. marca 2016 ráno mi poslal jeden môj priateľ, kňaz, mobilom správu, že v tento deň je významné výročie, narodenie blahoslaveného Álvara. Vždy na to potom celý deň myslím.
V ten večer, okolo 18:30, mi zavolal otec a povedal mi, že moja švagriná, ktorá žije v Texase a je v poslednom mesiaci tehotenstva a čaká druhé dieťa, musí byť urgentne prijatá do nemocnice, aby jej vyvolali pôrod. Došlo k vážnej situácii, ktorú mi nechcel dopodrobna vysvetľovať, pripravoval ma takto na nadchádzajúce udalosti. Od tej chvíle som sa začal prihovárať za zdarný priebeh cisárskeho rezu a za zdravie môjho synovca.
Večer som sa od otca dozvedel (nechcel som v tejto situácii obťažovať môjho brata), že k pôrodu došlo, ale že dieťa má nejaký vážny druh srdcovej choroby, ktorú lekári ešte diagnostikujú. Situácia vyzerala vážne a tak sme sa ja a manželka, zatiaľčo sme pokračovali v našich obvyklých domácich prácach, spoločne modlili za vyriešenie týchto ťažkostí.
O 22:14 som od otca dostal sms, že situácia ,,je kritická“. V tej chvíle sme odviedli deti hore, aby si vo svojej izbe čítali, a obaja sme sa začali znovu modliť ruženec za uzdravenie synovca.
O 23:02 som mal znovu telefonát od otca, ktorý skrúšene plakal, pretože môj synovec a jeho vnuk umieral. Srdce malo fibrilácie a tep 280. Vtedy som znenazdania dostal nápad a povedal otcovi: ,,Modliť sa k donovi Álvarovi, dnes má narodeniny.“ Žena bola práve hore s deťmi. Vzal som kartičku blahoslaveného, kľakol som si v obývačke pred obrazom Panny Márie a začal sa modliť. Hneď potom som cítil potrebu urobiť to isté, ale s celou rodinou. Vyšiel som hore a oznámil deťom vážnosť situácie. Staršie deti tak trošku vedia, kto bol blahoslavený don Álvaro; vysvetlil som im, že mal rád deti a spoločne sme sa kartičku pomodlili. Od dojatia som mal slzy v očiach a vnútorne som bol presvedčený že nám don Álvaro pomôže. Keď sme skončili modlitbu, uložili sme deti do postelí, zhasli svetlo a šli dole. O 23:54, tesne pred koncom narodenín blahoslaveného, mi zavolal otec: oznamoval mi, že dieťa je napodiv v stabilizovanom stave, lekári si to nevedia vysvetliť. Moja radosť a dojatie boli obrovské. Neskôr som sa dozvedel, že aj môj otec hľadal nejakú kartičku blahoslaveného a pomodlil sa ju.
V priebehu noci sme zháňali pre otca letenku, chcel byť po boku môjho brata v tejto ťažkej situácii. Synovec už bol úplne stabilizovaný a preto ho premiestnili do nemocnice, kde sa o neho mohli lepšie postarať. V nasledujúcich dňoch sa jeho stav postupne zlepšoval a po viac než týždni bol uznaný za zdravého.
Aj termíny letu otca tam a späť boli ako zásah prozreteľnosti: letenky sa nedali vybrať, pretože sa nemohli kúpiť vopred a jediné voľné termíny boli s návratom o 10 alebo 12 dní. Nevedeli sme, ktorý termín vybrať, ale našťastie to dopadlo dobre a tak otec mohol byť po celé toto náročné obdobie s bratom a spiatočný let si vybral deň potom, čo dieťa prepustili. A do Španielska sa vrátil 23. marca na výročný deň úmrtia blahoslaveného Álvara del Portillo. Túto zhodu v dátume sme si všimli až o niekoľko dní.