Licenciát z teológie získal na Pontifikálnej lateránskej univerzite v roku 1969 a doktorát na Navarrskej univerzite v roku 1971, v tom istom roku bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako riadny profesor fundamentálnej teológie na Pontifikálnej univerzite Svätého Kríža.

Od roku 1986 je konzultorom rôznych orgánov Rímskej kúrie: Kongregácie pre náuku viery (od r. 1986), Kongregácie pre klérus (od r. 2003) a Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie (od r. 2011).

Od roku 1989 je členom Pápežskej teologickej akadémie. 23. apríla 1994 bol vymenovaný za generálneho vikára Prelatúry Opus Dei.

Od 23. januára 2017 je novým prelátom Opus Dei.

Vo svojich publikáciách sa venoval prednostne témam z oblasti teológie a filozofie. Medzi jeho knihy patria nasledovné tituly: Tajomstvo Ježiša Krista: príručka kristológie a soteriológie (The mystery of Jesus Christ: a Christology and Soteriology textbook); Božie deti v Kristovi (Hijos de Dios en Cristo. Introducción a una teología de la participación sobrenatural); Láska k Bohu, láska k človekovi (Amor a Dios, amor a los hombres); Marxizmus: teória a prax revolúcie (El marxismo: teoría y práctica de una revolución); Voltaire; Pojednanie o tolerancii (Tratado sobre la tolerancia); Prirodzenosť, milosť a sláva (Naturaleza, gracia y gloria). Okrem toho je spoluautorom celého radu monografií. V roku 2013 bol vydaný rozsiahly rozhovor s Rafaelom Serranom pod názvom O Bohu, Cirkvi a svete (Sobre Dios, la Iglesia y el mundo).