Ak sa si všimneme, čo vraví Písmo Sväté, zistíme, aká je pokora nevyhnutná na to, aby sme boli schopní počuť Boží hlas. ,,Múdrosť sa však zdržiava u skromných,“ vysvetľuje Kniha prísloví. Pokora znamená vidieť sa takými, akými sme, pravdivo a bez príkras. A keď pochopíme, že sotva za niečo stojíme, otvoríme sa pre Božiu veľkosť: v nej totiž spočíva i naša vlastná veľkosť.

Ako dobre to len chápala svätá Ježišova Matka, naša Pani, najvznešenejšie zo všetkých stvorení, ktoré kedy žili a budú žiť na tejto zemi! Mária velebí moc Pána, ktorý ,,mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených“ a jasá, lebo sa v nej naplnilo Božie prisľúbenie: ,,lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.“

Mária sa stavia, posvätne pretvorená v hĺbke svojho najčistejšieho srdca, tvárou v tvár Božej pokore: ,,Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ Pokora Panny Márie je dôsledkom tejto nesmiernej milosti, uskutočnenej vtelením druhej Božskej osoby Najsvätejšej Trojice do lona nepoškvrnenej Matky. (Boží priatelia, 96)