Josemaría Escrivá de Balaguer sa narodil v Barbastri (Huesca, Španielsko) 9 januára 1902. Jeho rodičia sa volali José a Dolores. Mal päť súrodencov: Carmen (1899-1957), Santiaga (1919-1994) a ďalšie tri mladšie sestry, ktoré zomreli ešte v útlom veku. Jeho rodičia dali svojim deťom hlbokú kresťanskú výchovu.
V roku 1915 zbankrotoval otcov podnik, obchod s textíliami, a rodina bola nútená presťahovať sa do Logroña, kde si otec našiel inú prácu. V tomto meste pocítil Josemariá po prvýkrát Božie volanie po tom, čo v snehu uvidel odtlačky bosých nôh mnícha z rádu Bosých karmelitánov. V tomto čase ešte netušil, čo Boh od neho očakáva. Myslel si, že to ľahšie pochopí, keď sa stane kňazom a začal sa pripravovať najprv v seminári v Logroñu a neskôr v seminári v Zaragóze.
Na radu svojho otca študoval na univerzite v Zaragóze aj občianske právo ako externý študent. Don José Escrivá zomrel v roku 1924 a Josemaría sa stal hlavou rodiny. 28. marca 1925 bol vysvätený za kňaza a svoje kňazské pôsobenie začal v jednej vidieckej farnosti a neskôr v Zaragóze.
V roku 1927 sa s povolením biskupa presťahoval do Madridu, aby dokončil svoje doktorandské štúdium práva. 2. októbra 1928 v Madride mu Boh dal vidieť, čo od neho očakáva, a tak zakladá Opus Dei. Od toho dňa venuje všetky svoje sily rozvoju diela, o ktoré ho žiada Boh, ale zároveň pokračuje vo svojej pastoračnej službe, vďaka ktorej sa v tých rokoch denne stretáva s chorými a chudobnými v chudobných štvrtiach Madridu.
Keď v roku 1936 vypukla občianska vojna, Josemaría Escrivá pôsobil v Madride. Prudké náboženské prenasledovanie ho však donútilo ukrývať sa na rôznych miestach. Svoju kňazskú službu vykonával v tajnosti, až kým sa mu nepodarilo ujsť z Madridu. Po prechode cez Pyreneje na juh Francúzska sa presťahoval do Burgosu.
"Svätosť je povolaním pre každého pokrsteného"
Po skončení vojny v roku 1939 sa vrátil do Madridu. V nasledujúcich rokoch viedol nespočetné duchovné cvičenia pre laikov, kňazov a rehoľníkov. V tom istom roku 1939 ukončil svoje štúdiá doktorátom z práva.
V roku 1946 sa presťahoval do Ríma. Na Lateránskej univerzite získal doktorát z teológie. Bol menovaný za konzultora pre dve vatikánske kongregácie, bol čestným členom Pontifikálnej teologickej akadémie a čestným prelátom Jeho Svätosti. S veľkou pozornosťou sledoval prípravné práce a neskôr zasadania Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965), a udržiaval intenzívne kontakty s mnohými koncilovými otcami.
Z Ríma podnikal pri mnohých príležitostiach cesty do rôznych krajín Európy, aby dal prvý impulz na započatie pôsobenia Opus Dei alebo aby podporil rozvoj apoštolskej práce Opus Dei v danej krajine. Za tým istým účelom podnikal v rokoch 1970 až 1975 aj dlhé apoštolské cesty do Mexika, na Iberijský polostrov, do Južnej Ameriky a Guatemaly, kde sa okrem iného konali katechézy pre početné skupiny mužov a žien.
Zomrel 26. júna 1975 v Ríme. Niekoľko tisíc ľudí, medzi nimi početní biskupi z rôznych krajín, spolu tretina svetového episkopátu, požiadala Svätú Stolicu, aby začala s procesom jeho svätorečenia.
17. mája 1992 vyhlásil pápež Ján Pavol II. Josemaríu Escrivá de Balaguer za blahoslaveného. Desať rokov neskôr, 6. októbra 2002, ho za účasti obrovského zástupu ľudí vyhlásil na Námestí sv. Petra za svätého. “ Nasledujúc jeho stopy», povedal pri tejto príležitosti Svätý otec vo svojej homílii ,, «šíril v spoločnosti povedomie, že všetci bez ohľadu na rasu, spoločenskú triedu, kultúru alebo vek, sú povolaní k svätosti”.
Centro de Documentación y Estudios Josemaría Escrivá de Balaguer