Pre rodičov a pre tých, ktorých úlohou je rozhodovať alebo vychovávať, pokánie znamená napravovať, keď je to potrebné, a to podľa druhu chyby a povahy toho, kto takú pomoc potrebuje, a nenechať sa pritom ovplyvniť hlúpym a sentimentálnym subjektivizmom.
Duch pokánia vedie k tomu, že sa nebudeme nezriadene upínať na kolosálny náčrt svojich plánov do budúcnosti, na ktorý sme už naskicovali čiary a ,,majstrovské“ ťahy štetcom. Akú veľkú radosť spravíme Bohu, keď sa budeme vedieť zriecť našich čmáraníc a amatérskej mazanice a dovolíme mu, aby to bol On, kto dodá obrazu rysy a farby, aké sa jemu najviac páčia! (Boží priatelia, 138)