Fyzicky vzdialený, no napriek tomu všetkým veľmi blízky!... – opakoval si šťastne. – Bol si spokojný vďaka spoločenstvu lásky, o ktorom som ti hovoril a ktoré by si mal oživovať bez prestania.

Pýtaš sa ma, čo by si mohol urobiť pre svojho priateľa, aby sa necítil osamelý. – Odpoviem ti to, čo vždy, pretože máme k dispozícii zázračnú zbraň, ktorá všetko vyrieši: modlitbu. Prvoradá je modlitba. A potom preňho urob to, čo by si chcel, aby iní urobili pre teba v podobnej situácii. – Bez toho, že by si ho zahanbil, mu pomôž tak, aby to, čo je preňho ťažké, bolo ľahkým.

Vždy sa vži do rozpoloženia blížneho: potom sa budeš pozerať na problémy či otázky pokojne a bez hnevu, budeš mu rozumieť, odpustíš mu, napravíš ho vo chvíli, keď to bude potrebné, a tak naplníš svet láskou. (Vyhňa, 956-958)