K rôznym apokryfným evanjeliám, ktoré spomínajú cirkevní otcovia a starovekí cirkevní autori, patrí Evanjelium podľa Judáša. Svätý Irenej o ňom vo svojej rozprave Proti herézam, 1,31,1 píše: „Ďalší (kainiti) vyhlasujú, že Kain nadobudol svoje bytie z moci Najvyššieho a vyznávajú, že Ezau, Kórach a Sodomiti a všetci takíto ľudia sú vzájomne spriaznení. Preto – dodávajú oni – boli prenasledovaní Stvoriteľom, aj keď nikomu nebolo ublížené. Múdrosť totiž mala vo zvyku brať si od nich pre seba to, čo jej patrilo. Tiež hovoria, že zradca Judáš bol s týmito vecami veľmi dobre oboznámený a že on sám, poznajúc pravdu ako nikto iný, vykonal tajomstvo zrady. Kvôli jeho vine, hovoria, všetky veci, pozemské i nebeské, boli narušené. To sú tí, ktorí o tom napísali vymyslený príbeh, ktorý nazývajú Evanjelium podľa Judáša.“ Zmieňuje sa o ňom aj svätý Epifán zo Salamíny a Theodoret z Kýru.

Vzhľadom na to, že Irenej píše svoje dielo v roku 180, Judášovo evanjelium muselo byť napísané ešte pred týmto dátumom, pravdepodobne po grécky, medzi rokmi 130 a 170. O sekte kainitov nevieme nič viac, než čo nám hovorí Irenejov text. Nevie sa, či to bola nezávislá skupina alebo či bola časťou širšej gnostickej sekty.

Nedávno vyšla najavo existencia kódexu zo 4. storočia, ktorý sa našiel v Egypte a obsahuje koptský text Judášovho evanjelia. Kódex obsahuje aj tri ďalšie gnostické spisy. Na základe tohto nového objavu sa dozvedáme, že Judášovo evanjelium zaznamenáva domnelé zjavenie Ježiša Judášovi Iškariotskému „tri dni pred slávením Veľkej noci“. Rovnako ako v prípade Evanjelia Márie Magdalény (pozri otázku č. 30. Čo hovorí Evanjelium Márie Magdalény?) ide o dielo bez akéhokoľvek historického obsahu, ktoré používa Judášovo meno na odovzdávanie okultného učenia zasvätencom sekty. Po tom, čo spomína, že Ježiš vykonával svoju pozemskú službu tým, že konal zázraky a niekedy sa učeníkom ukazoval v podobe dieťaťa, rozpráva o dialógu medzi Ježišom a učeníkmi. Ježiš sa smeje tomu, čo robia (vďakyvzdávanie nad chlebom) a oni sa hnevajú. Judáš je jediný, kto správne reaguje na to, čo Ježiš žiada, a hovorí mu: „Viem, kto si a odkiaľ prichádzaš. Prichádzaš z nesmrteľného kráľovstva Barbeló a ja nie som hoden vysloviť meno toho, kto ťa poslal.“ (Barbeló je prvotná emanácia Boha v gnostických, setovských kozmogóniách.) Nasledujú ďalšie stretnutia a rozhovory učeníkov a rozhovory Judáša s Ježišom, v ktorých sa hovorí o zložitých kozmických otázkach a takmer na konci sa uvádza, ako Ježiš hovorí Judášovi: „Ty predčíš všetkých, lebo obetuješ človeka, do ktorého som odetý.“ Spis nakoniec hovorí, že Judáš prijal od zákonníkov peniaze a vydal im Ježiša.

Tento nový text je dôležitý pre poznanie gnosticizmu 2. storočia, no z hľadiska historického neprináša o Ježišovi a jeho učeníkoch nič, čo by sme nevedeli z evanjelií. Predovšetkým však rovnako ako aj ďalšie spisy, ktoré boli objavené v minulom storočí, aj tento rukopis potvrdzuje pravdivosť informácií, ktoré nám o gnostických skupinách odovzdali Irenej, Epifán a ďalší starovekí spisovatelia.

Juan Chapa