Evanjelium sv. Jána rozpráva o tom, ako prvý deň v týždni prišla Mária Magdaléna k Ježišovmu hrobu a keď videla odvalený kameň, utekala to povedať Šimonovi Petrovi a učeníkovi, ktorého Pán miloval. Po tejto správe obaja utekali k hrobu, kam sa neskôr Mária vrátila a stretla sa so vzkrieseným Ježišom (Jn 20,1-18). To je všetko, čo nám evanjelisti hovoria o vzťahu Petra s Máriou Magdalénou. Z historického hľadiska sa nedá nič ďalšie dodať. Apokryfné Petrovo evanjelium, pravdepodobne z 2. storočia, ktoré opisuje hlavné scény utrpenia, vzkriesenia a zjavenia vzkrieseného Ježiša, hovorí o nej ako o „učeníčke Pána“.

V okrajovej literatúre pochádzajúcej z gnostických kruhov je niekoľko spisov, v ktorých nájdeme prípady, kde sa Peter s Máriou dostanú do sporu. Na začiatku je dôležité pripomenúť, že tieto texty nemajú historickú povahu, využívajú fiktívne dialógy medzi rôznymi postavami ako prenosné médium gnostického učenia. Máriino evanjelium  je jedným z týchto textov, kde sa hovorí o tom, že Peter nepochopil ukryté zjavenie, ktoré Mária dostala (pozri otázku 30. Čo hovorí Evanjelium Márie Magdalény?).

Ďalší spis, zrejme starší, je Tomášovo evanjelium. Tu sa na konci hovorí, že Šimon Peter povedal: „Nech sa od nás Mária Magdaléna vzdiali, lebo ženy si život nezaslúžia.“ Na čo Ježiš odpovedal: „Ja už z nej spravím muža, aby sa aj ona stala živým duchom, rovnakým ako máte vy muži: lebo každá žena, ktorá sa stane mužom, vstúpi do nebeského kráľovstva.“ Aj v Pistis Sophia je Peter netrpezlivý a protestuje, lebo Mária rozumie gnostickým tajomstvám lepšie ako iní a Ježiš ju chváli: „Pane nedovoľ, aby táto žena stále hovorila, lebo zaberá naše miesto a nenechá nás vôbec hovoriť“ (54b). V týchto textoch sa dajú rozoznať rysy, ktoré majú pôvod v rabínskej mentalite, podľa ktorej ženy nie sú schopné pochopiť náboženské učenie (porov. Jn 4,27) a prvky vlastnej gnostickej antropológie, kde ženský prvok zaujíma významné miesto ako prostriedok oznamovania ezoterických zjavení.

Vzťahy medzi Petrom a Máriou Magdalénou museli byť podobné tým, aké boli medzi Petrom a Jánom, Petrom a Pavlom, Petrom a Salome atď. Teda vzťahy toho, kto stál v čele cirkvi s ostatnými, ktorí boli Pánovými učeníkmi a ktorí o ňom po jeho vzkriesení podali svedectvo a hlásali evanjelium. Iné vzťahy sú čírou fantáziou.

Juan Chapa