Evanjelium (Lk 1, 26-38)

V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal:

„Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“

Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal:

„Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

Mária povedala anjelovi:

„Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“

Anjel jej odpovedal:

„Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“

Mária povedala:

„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Anjel potom od nej odišiel.

Komentár

Lukášovo evanjelium nám predstavuje Máriu, dievča z Nazareta, malej dedinky v Izraeli.

Pánov pohľad spočinul na tomto dievčati zo vzdialenej dediny, ďaleko od pozornosti sveta, a vyvolil si ju za matku svojho Syna.

Máriin príbeh je teda príbehom Boha, ktorý prekvapuje.

A Mária sa nechá prekvapiť anjelovým oznámením, neskrýva svoj údiv. Je to údiv z toho, že Boh sa chce stať človekom a že si ju vybral za svoju matku. Jednoduché dievča z Nazareta, ktoré nežije v palácoch moci a bohatstva, ktoré neurobilo výnimočné veci.

Je to úžas z toho, že vidí, ako je Boh do nej zamilovaný: je plná milosti.

Boh sa na ňu takto pozeral od prvej chvíle svojho plánu lásky.

Pozeral na ňu ako na krásnu, plnú milosti.

Aká je Mária krásna!

Tento výraz „plná milosti“, ktorý je kresťanom taký známy, je pozdravom veľkej hĺbky, pretože im pripomína veľkosť ich povolania: Bohorodička bola vyvolená za Božiu Matku, a preto bola uchránená od prvotného hriechu už v okamihu svojho počatia.

„Plná milosti“ je meno, ktoré jej dáva sám Boh, aby naznačil, že vždy a navždy je milovanou, vyvolenou na prijatie najvzácnejšieho daru, Ježiša, vtelenej Božej lásky.

Pri rozjímaní o tejto scéne Panna Mária chce, aby sme sa spolu s ňou nechali aj my prekvapiť.

Kontemplujúc našu Nepoškvrnenú Matku, krásnu, úplne čistú, pokornú, bez pýchy a namyslenosti, môžeme rozpoznať náš skutočný cieľ, naše najhlbšie povolanie: byť milovaní, byť premenení láskou, Božou krásou.

Boh uprel svoj láskyplný pohľad na každého z nás, s menom a priezviskom.

Tak ako Máriu, aj nás si vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby sme boli svätí a nepoškvrnení.

Ona je večne a navždy milovaná.

A to isté možno povedať o každom kresťanovi: vždy a navždy milovaný.

To je Boží plán lásky k nám: aby sa Kristus narodil v každom z nás, aby všetko bolo preniknuté Kristom, aby všetko bolo preniknuté Bohom.

Panna Mária je otvorená Bohu, dôveruje mu, aj keď mu celkom nerozumie: necháva sa prekvapiť.

„Hľa, služobnica Pánova, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).

To je jej odpoveď.

Boh nás vždy prekvapuje, narúša naše schémy, dostáva naše plány do krízy a hovorí nám: dôveruj mi, neboj sa, nechaj sa prekvapiť, vyjdi zo seba a nasleduj ma.

Očakáva od nás, že sa necháme prekvapiť: v jednoduchosti, v pokore nášho života. Práve tam sa chce ukázať.

Dáva nám svoju lásku, ktorá nás zachraňuje, uzdravuje, dáva nám silu. A pozýva nás k božskému dobrodružstvu: byť Božími očami, jeho úsmevom, jeho rukami v tomto svete.

Nežiada od nás mimoriadne veci.

Žiada nás len, aby sme počúvali jeho slovo a dôverovali mu.

Nech je každý deň Zvestovaním spolu s Máriou.