Ten, kto dokáže byť statočný, nechce zo svojej cnosti rýchlo ťažiť; je trpezlivý. Statočnosť nás vedie a učí oceniť ľudskú i nadprirodzenú cnosť trpezlivosti. ,,Ak vytrváte, zachováte si život.“ « Vlastnenie a záchrana duše sú založené na trpezlivosti, ktorá je koreňom a strážkyňou všetkých cností. Trpezlivosťou budeme vlastniť svoju dušu, pretože, naučiac sa ovládať sami seba, začneme vlastniť to, čím sme. » A je to práve trpezlivosť, ktorá nás vedie k tomu, aby sme mali pochopenie pre druhých, pevne presvedčení, že ľudia, tak ako dobré víno, sa s pribúdajúcim vekom zlepšujú.

Statočný a trpezlivý človek je aj vyrovnaný. No nie je to vyrovnanosť niekoho, kto si vlastný pokoj vykupuje cenou nezáujmu o svojich bratov či o onú nesmiernu úlohu, ktorá nám všetkým prináleží, a to bez obmedzenia a po celom svete šíriť dobro. Sú vyrovnaní, pretože vždy existuje odpustenie, pretože na všetko sa dá nájsť nejaký liek, pravdaže okrem smrti, no pre Božie deti smrť znamená život. Vyrovnaní, aj keby to bolo len preto, aby mohli konať rozumne: kto si zachová pokoj, môže premýšľať, skúmať všetky pre a proti, môže rozumne posudzovať výsledky projektov, ktoré ho očakávajú. A potom v pokoji učiniť rozhodnutie.(Boží priatelia, 78-79)