Korunovanie Panny za Kráľovnú a Pani všetkého stvorenia je poslednou výsadou, ktorá bola Panne Márii udelená. Akonáhle bola vzatá s telom a dušou do nebeskej slávy, bolo z nadprirodzeného hľadiska logické, aby bola vyzdvihnutá Svätou Trojicou nad všetky chóry anjelov a nad všetkých svätých. Nad tebou je len Boh, volá kresťanský ľud.

Jeden mesiášsky žalm spieva o sláve kráľa a jeho kráľovnej: „Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. Preto ťa Boh požehnal naveky. Tvoj trón, Bože, trvá naveky a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti“ (Ž 45,3.7). A hneď sa žalmista obracia na kráľovnú: „Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca. Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu. (...) Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, jej odevom sú zlaté tkanivá. V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice. Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca“ (Ž 45, 11–16).

Liturgia používa tento žalm na Krista a Máriu v nebeskej sláve. Vychádza z niekoľkých evanjeliových textov, ktoré hovoria zreteľne o Panne Márii. Pri zvestovaní jej archanjel Gabriel zjavuje, že jej syn „bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 33). Stane sa matkou syna, ktorý v okamihu počatia ako človek je Kráľom a Pánom všetkého sveta. Ona je tá, ktorá ho porodí a bude mať účasť na jeho kráľovskej vznešenosti. To isté hovorí svätá Alžbeta, ktorá osvietená Duchom Svätým volá veľkým hlasom: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 43). Aj svätý evanjelista Ján v apokalyptickom videní popisuje ženu, odetú slnkom, pod nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd (porov. Zjv 12, 1). Podľa liturgie a tradície cirkvi je táto žena Mária, ktorá zvíťazila s Kristom nad pekelným drakom a bola korunovaná za Kráľovnú vesmíru.

Kresťanský ľud vždy vyznával túto najväčšiu slávu Márie, ktorá sa podieľa na Kristovej kráľovskej hodnosti. Podieľa sa na nej vďaka narodeniu (je matkou Kráľa) a víťazstvu (verná účastníčka vykúpenia). Do jej rúk vložil Pán bohaté zásluhy, ktoré získal svojou smrťou na kríži, aby ich odovzdávala ďalej podľa Božej vôle.

Kráľovská vznešenosť Márie je potešujúca skutočnosť pre všetkých ľudí, zvlášť keď si uvedomujeme Božiu odplatu ako spravodlivý trest za naše hriechy. Cirkev nás vyzýva, aby sme sa vo všetkých svojich potrebách utiekali k Panne Márii, našej Matke a Kráľovnej. To, že je Matkou Boha a Matkou všetkých ľudí, je pevný základ synovskej dôvery v jej mocný príhovor. Táto skutočnosť nás potešuje a pomáha nám, aby sme dokázali povstať z našich pádov.

Záverom týchto meditácií k nej voláme slovami starovekej modlitby: Salve, Regina, Mater misericordiae; vita, dulcedo, spes nostra, salve! (Zdravas Kráľovná, Matka Milosrdenstva, život náš i sladkosť a nádej naša, zdravas!). Boh Ťa spasí, Kráľovná a Matka milosrdenstva. Ad te clamamus, exsules filii Evae. Ad te suspiramus, gementes et flentes (K tebe voláme, hriešni synovia Evy, v tomto sĺz údolí, stenajúci, plačúci). Vkladáme do nej všetku svoju dôveru, pretože Matka vždy počúva prosby svojich detí.

Hovoríme jej: Recordare, Virgo Mater Dei, dum steteris in conspectu Domini, ut loquaris pro nobis bona (Pamätaj, Panna, Matka Božia, keď budeš stáť pred tvárou Pána, prihováraj sa za nás; porov. Jer 18, 20). Mária o nás hovorí pred Otcom, Synom a Duchom Svätým vždy dobre a dosiahne u Pána všetko, čo potrebujeme. Predovšetkým milosť vydržať až do konca, kde nás čaká brána do neba: Pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej, amen.

J.A. Loarte