Evanjelium (Mt 4, 18-22)
Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im:
„Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“
Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.
Komentár
Deň sa začal ako každý iný. Ondrej spolu so svojím bratom a ďalšími rybármi boli ponorení do vyčerpávajúcej práce, ktorá prinášala obživu ich rodinám. Ako vždy nahadzovali siete do mora a čakali, kým sa do nich dostanú ryby. Tentoraz sa však príbeh, ktorý sa začal ako každý iný deň, mal skončiť úplne inak.
Tam, pri práci, uprostred Galilejského mora, dostal Ondrej lákavú, ale neistú výzvu: Ježiš prišiel okolo a pozval ho, aby sa stal rybárom ľudí. Žiadne ďalšie podrobnosti, žiadne ďalšie špecifiká. Nepovedal mu ani to, aký bude jeho život, ani to, aká bude jeho smrť. Pán ho požiadal, aby bol po jeho boku, a postupne, v teple lásky svojho Srdca, ho ukoval, aby aj on mohol zdieľať jeho osud.
Takto sa skončil príbeh: svätý Ondrej s vrúcnou túžbou objal samotný kríž svojho Majstra. Nič podobné si mladý rybár pred rokmi pri Galilejskom jazere nedokázal predstaviť.
Uvažovanie o živote svätého Ondreja -počnúc jeho povolaním až po jeho smrť na kríži-, nám môže pomôcť prehĺbiť naše vedomie, že Božie plány sú dokonale zosúladené s našou túžbou po šťastí. Keby Ježiš Ondrejovi v ten deň rybolovu oznámil, že jedného dňa zomrie na kríži, určite by omdlel. O niekoľko rokov neskôr ho však nachádzame odvážneho a zamilovaného, dychtivého prijať ten zdroj bolesti, ktorý bol pre neho zdrojom šťastia, ako sa to odráža v úžasnom svedectve, ktoré nám zanechal vo svojom hymne pred krížom.
Božie plány sú dokonale zosúladené s našou túžbou po šťastí, povedali sme si. Skúsenosť apoštolov nás však učí, že na to, aby sa toto šťastie naplnilo, sa musíme skutočne odovzdať Pánovi a prestať ho nútiť, aby písal príbeh podľa našich predstáv. Život svätého Ondreja nebol taký, ako očakával, ako ho predvídal: bol oveľa šťastnejší.
To isté sa môže stať aj nám, ak sa rozhodneme nasledovať Pána až do konca, bez toho, aby sme chceli všetko kontrolovať a sami rozhodovať o konci. Ak budeme nasledovať Ježiša, náš život nebude taký, ako si ho predstavujeme: bude oveľa lepší. Aj keď sa stanú veci, ktoré sa nám zdajú nepredstaviteľné, aj keď nás Pán požiada, aby sme urobili veci, ktoré sa nám práve teraz zdajú „šialené“.
Boh vždy plní svoje sľuby a nám prisľúbil, že budeme konať skutky, ktorých rozsah si ani nevieme predstaviť, pretože budeme schopní konať dokonca väčšie skutky ako on. To si však vyžaduje, aby sme, tak ako Ondrej, zanechali „istotu poznaného“ a vydali sa za tým, ktorý nás miluje.