JEŽIŠ sa chystá ukončiť svoju reč v synagóge v Kafarnaume. Niekoľko minút predtým niektorí z prítomných reagovali s údivom na zjavenie, že im dá jesť svoje vlastné telo. Pán hovorí: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život“ (Jn 6, 61-63). Preto sa hovorí, že svätá Omša sa slávi pri dvoch stoloch: pri ambóne Slova a pri oltári Eucharistie. Na každom z nich sa nám rozdáva Otcov pokrm: jeho učenie a spoločenstvo s jeho telom a krvou.

Aby sme si lepšie osvojili bohatstvo Božieho slova, mali by sme ho nielen pozorne počúvať pri liturgii, ale aj často o ňom rozjímať v modlitbe, študovať ho a snažiť sa ho oživiť. „Počúvané a slávené Božie slovo, predovšetkým v rámci Eucharistie, živí a vnútorne posilňuje kresťanov; robí ich schopnými vydávať v každodennom živote autentické evanjeliové svedectvo“^[1].

Svätý Josemaría radil: „Keď otvoríš sväté Evanjelium, mysli na to, že všetko, čo tam čítaš — o Kristových slovách a skutkoch — máš nielenže poznať, ale to aj žiť. Všetko, čo sa tam hovorí, tam bolo kúsok po kúsku dané preto, aby si to prispôsobil konkrétnym podmienkam tvojho života. — Pán nás katolíkov povolal, aby sme ho nasledovali zblízka. Vo svätom texte nájdeš Ježišov život — mal by si tam však nájsť aj svoj vlastný. Tak ako Apoštol, aj ty sa naučíš plný lásky pýtať: Pane, čo chceš, aby som urobil? Plň Božiu vôľu, počuješ jasne vo svojej duši. — Preto každý deň vezmi do ruky Evanjelium, čítaj ho a ži ho ako konkrétnu normu. — Tak to robili svätí“^[2].

„SLOVÁ, ktoré som vám povedal, sú Duch a život“ (Jn 6, 63). Ježiš nám prišiel dať život v hojnosti a zanechal nám Sväté písmo, aby sme sa mohli ponoriť do jeho bohatstva, aby sme ho lepšie a lepšie spoznávali, a tak ho nadovšetko milovali. „Toto je tá Kristova láska, ktorú by sa každý z nás mal usilovať praktizovať vo vlastnom živote. No na to, aby sme boli ipse Christus (sám Kristus), musíme sa v ňom vidieť. Nestačí mať len nejaké všeobecné povedomie o Kristovom duchu, ale treba sa od neho naučiť aj podrobnosti a jednotlivé postoje. No predovšetkým treba kontemplovať jeho život na zemi, sledovať jeho kroky, aby sme z nich načerpali silu, svetlo, vyrovnanosť a pokoj“^[3].

Môžeme si od nášho Pána vyprosiť milosť „pozerať sa na seba v ňom“ ako v zrkadle. S týmto cieľom sa svätý Josemaría ponáral do scén z evanjelia a odporúčal to ako účinný prostriedok, ako rásť v priateľstve s Ježišom, vidieť život jeho očami a reagovať tak, ako by reagoval Ježiš. Potom sa ovocie tejto kontemplácie Pánovho života spontánne objaví v našom rozhovore a v našom živote; táto reflexia zapáli v našich priateľoch túžbu poznať viac detailov Ježišovho prechodu na zemi: „Je dôležité, aby zjavené Slovo radikálnym spôsobom zúrodnilo katechézu i všetky snaženia zamerané na odovzdávanie viery. Evanjelizácia si vyžaduje dobrú znalosť Božieho slova, a preto je potrebné (...) neprestajne ponúkať solídne možnosti štúdia Biblie a tiež podporovať jej osobné i spoločné čítanie spojené s modlitbou“^[4].

Svätý Josemaría rozprával anekdotu zo svojho života, ktorá sa stala, keď kráčal po ulici a čítal evanjelium v malej knižke obalenú látkou. Keď prechádzal okolo niekoľkých robotníkov, počul, ako sa pozastavujú nad tým, čo kňaz číta. A jeden z mužov odpovedal, silným hlasom: „Život Ježiša Krista“. Nadprirodzený záver zakladateľa Opus Dei je vyjadrený v druhom bode Cesty: „Pomyslel som si a myslím si, že by som si želal, aby moje vystupovanie a moja konverzácia boli také, aby každý, keď ma uvidí alebo počuje hovoriť, mohol povedať: tento človek číta život Ježiša Krista“^[5].

SVÄTÉ EVANJELIUM je kniha, „ktorá nám uchováva Ježišov hlas a ktorá je prameňom, v ktorom naša modlitba najlepšie pije vodu milosti; je prameňom, v ktorom našu túžbu po pravde tak plne uspokojuje svetlo neba zachytené v slovách Majstra“^[6]. Na svätú Omšu sa často pripravujeme rozjímaním nad jej textami a každý deň si môžeme prečítať úryvok z Nového zákona, kde zakúsime, že tieto Ježišove slová „sú duch a život“ (Jn 6, 63). Svätý Josemaría navrhoval: „aby sme sa vy i ja od neho mohli učiť, treba sa snažiť spoznávať jeho život — čítať Sväté Evanjelium a rozjímať o scénach, ktoré nám opisuje Nový zákon s cieľom odkryť božský zmysel jeho pozemského putovania. Pretože v našom živote by sme mali napodobňovať život Kristov a to sa dá len vtedy, keď budeme Krista poznať: a spoznáme ho, keď budeme čítať a rozjímať nad Svätým písmom, keď sa budeme modliť“^[7].

Ak pôjdeme touto cestou, naučíme sa stýkať s Pánom podľa príkladu evanjeliových postáv: prosiť ho s vierou, ako otec chorého syna; počúvať ho so súcitom, ako Mária v Betánii; dotýkať sa ho diskrétne, ako žena s krvotokom; nasledovať ho nadovšetko, ako učeníci. Ale predovšetkým sa od Márie a Jozefa, ktorí ho poznali najlepšie, naučíme vždy a vo všetkom plniť Božiu vôľu. Z tohto dôvodu zakladateľ Opus Dei odporúčal nadprirodzenú cestu založenú na čítaní svätého evanjelia: „Hľadaj Krista, nájdi Krista, miluj Krista“^[8].

Prosme Pannu Máriu a svätého Jozefa, aby pre nás získali od Pána milosť nájsť ich Syna vo Svätom písme, spoznať ho a nasledovať ho. „Milujte Najsvätejšie Človečenstvo Ježiša Krista (...). A od Kristovho Človečenstva prejdeme k Otcovi s jeho všemohúcnosťou a prozreteľnosťou a k ovociu kríža, ktorým je Duch Svätý. A budeme cítiť potrebu stratiť sa v tejto láske, aby sme našli pravý život“^[9].

^[1] František, Evangelii gaudium, bod 174.

^[2] Svätý Josemaría, Vyhňa, bod 754.

^[3] Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 107.

^[4] František, Evangelii gaudium, bod 175.

^[5] Svätý Josemaría, Apuntes íntimos, bod 521.

^[6] Svätý Josemaría, Poznámky z meditácie, 30-V-1937.

^[7] Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 14.

^[8] Svätý Josemaría, Cesta, bod 382.

^[9] Svätý Josemaría, Poznámky z rodinného stretnutia, 18-VIII-1968.