VEDENÍ učením a príkladom svätého Josemaríu sme sa naučili vrúcne milovať svet. Tešíme sa zo všetkých dobrých a vznešených skutočností stvorenia, pretože vieme, že sú darom od Boha. Zároveň nám nie je ľahostajné zlo vo svete, ktoré znižuje jeho krásu a odvádza ho od jeho láskyplného plánu.

Hoci príčiny týchto situácií sú rozmanité, môžeme medzi nimi identifikovať jednu, ktorá je obzvlášť dôležitá: nevedomosť, ktorú majú mnohí ľudia o dobrote nášho Stvoriteľa. „Dalo by sa povedať, že najväčším nepriateľom Boha - pretože človek miluje Boha až po jeho poznaní - je nevedomosť: pôvod toľkého zla a veľká prekážka spásy duší“[1]. Naopak, keď spoznáme jeho lásku k nám, keď zistíme, že Boh sníva o našom šťastí, je logické milovať ho nadovšetko, priblížiť sa k tomu, ktorý je prameňom všetkého dobra. „Na mojom svätom vrchu nebude nikto robiť zlo ani ubližovať, lebo zem bude plná poznania Pána“ (Iz 11, 9).

Boh využil niektorých mužov a ženy v rôznych obdobiach, aby sa dal spoznať, a tak dal človeku možnosť byť slobodnejším. „Keď však prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom“ (Gal 4, 4), aby túto úlohu doviedol do konca. Boh si tak veľmi želá, aby sme ho spoznali, že sám osobne prišiel, aby nám ukázal plány svojej lásky.

Naplnení vďačnosťou a uznaním sa môžeme pripojiť k modlitbe chvály, ktorú, ako hovorí evanjelium dnešnej svätej omše, Ježiš jedného dňa vzniesol k Otcovi: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Lk 10, 21).

„HĽA, náš Pán príde s veľkou mocou a osvieti zrak svojich služobníkov“[2]. Tento prísľub múdrosti pre ľudstvo sa naplnil príchodom Ježiša na svet, na ktorom spočinul „duch Pánov, duch múdrosti a rozumu, duch rady a moci, duch poznania a bázne pred Pánom“ (Iz 11, 2). Stále je pripravený viesť osobný dialóg s každým z nás, aby nás poučil, viedol a povzbudil. Boh k nám často hovorí prostredníctvom ľudí a situácií, čím sa celá realita nášho života stáva miestom stretnutia s ním. Ak sa budeme snažiť žiť kontemplatívnym životom, vo všetkých udalostiach každodenného života budeme môcť objaviť hlas Boha, ktorý nás hľadá.

V tomto dialógu Pán očakáva, že sa na neho s dôverou obrátime, aby nám objasnil to, čomu nerozumieme. Preto sa s jednoduchosťou staviame do jeho prítomnosti a kladieme mu svoje pochybnosti od srdca k srdcu, pamätajúc, že Boh sa zjavuje maličkým. Na druhej strane, pre múdrych podľa tela môžu Pánove slová znieť ako nesúvislé frázy. Preto musíme urobiť všetko pre to, aby sme zostali otvorení počúvať jeho slovo, aj keď mu rozumieme len čiastočne. „Koľko len zmizne protivenstiev, keď sa vnútorne postavíme do blízkosti svojho Boha, ktorý nikdy neopúšťa. A opäť sa v rôznych odtieňoch obnovuje Ježišova láska k učeníkom, k chorým a ochrnutým, a on sa pýta: Čo ti je? Vieš, mám... A v tom okamihu prichádza svetlo, alebo aspoň prijatie a pokoj“[3].

Ak sa priblížime k Pánovi s detskou odvahou, potom nám zjaví svoju múdrosť a oznámi nám svoje plány. Naplní nás tiež pokojom, radosťou a udelí nám silu, aby sme zvládli ťažkosti, ktoré nám život prináša.

V JEŽIŠI KRISTOVI je obsiahnutá plnosť zjavenia. „Môj otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť“ (Lk 10, 22). „Ježiš nám nehovorí niečo o Bohu, nehovorí len o Otcovi, ale je zjavením Boha, pretože je Boh, a tak nám zjavuje Božiu tvár“[4]. Boh sa v Kristovi stal telom, aby sme ho mohli vidieť, vstúpiť s ním do priameho vzťahu a aby nám dal poznať plány svojej múdrosti. Keď hľadáme odpovede na otázky nášho života, urobíme dobre, ak sa obrátime na Ježiša. V našom dialógu s Kristom nie sú zbytočné obavy ani nežiaduce pochybnosti. Všetka múdrosť je obsiahnutá v tajomstve Slova, ktoré sa stalo človekom: Ježiš je Božie Slovo.

Je ľahké si predstaviť, ako sa apoštoli pýtajú Ježiša na hlbší zmysel nejakého podobenstva, ktorému nerozumeli, alebo sa na neho obracajú s prosbou o vysvetlenie konkrétnej udalosti, ktorú všetci poznali. My máme rovnakú možnosť nadviazať rozhovor s Pánom. Osobný a každodenný kontakt s ním nás vedie k tomu, aby sme ho čoraz lepšie poznávali, aby sme si osvojili jeho spôsob správania sa a reagovania na rôzne životné okolnosti. Preto nám slúži, aby sme prosili Ducha Svätého, aby náš dialóg s Ježišom bol svetlom pre nás i pre iných.

V priebehu života sa učíme mnohým veciam. Niektoré z nich sú konštitutívne pre náš spôsob myslenia, bytia a konania. Je pravdepodobné, že mnohé z týchto základných učení sme prijali z úst alebo príkladu našich matiek. Máriin život je pre nás nádhernou lekciou dialógu s Pánom. Kiež by sme sa od nej učili tejto dôvere: hľadieť na Ježiša a počúvať ho!

[1] Svätý Josemaría, List 11-III-1940, bod 47.

[2] Rímsky misál, utorok 1. týždňa v adventnom období, alelujový verš.

[3] Svätý Josemaría, Boží priatelia, bod 249.

[4] Benedikt XVI, Audiencia, 16-I-2013.