ZAČÍNAME druhý adventný týždeň a Pán nám opäť vychádza v ústrety a pozýva nás, aby sme sa pripravili na príchod jeho Syna. Liturgický cyklus nám pomáha nestratiť zo zreteľa milosrdnú lásku Boha, ktorý sa nikdy neunaví odpúšťať nám. Preto nás hneď od prvého čítania vyzýva, aby sme si pripomenuli pozvanie k obráteniu, ktoré vyslovil prorok Izaiáš: „Ktosi volá: Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch a kopec zníži; čo je kopcovité, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou“ (Iz 40, 3-4).

Starozákonní proroci síce nabádali ľud, aby sa odvrátil od svojich hriechov, ale zároveň ohlasovali, že v budúcnosti bude prostredníctvom Dávidovho potomka uzavretá nová a večná zmluva. Čítanie z Izaiáša naráža na ohlasovateľa, ktorý bude ohlasovať Pánov príchod: „Vystúp na vysoký vrch, blahozvesť Siona, pozdvihni mocne svoj hlas, blahozvesť Jeruzalema! Pozdvihni, neboj sa, povedz mestám Judska: Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Jahve, prichádza v sile“ (Iz 40, 9-10).

Svätý Marek začína svoje evanjelium citovaním práve tejto výzvy proroka ako pozadia pre predstavenie svätého Jána Krstiteľa: on je postava predpovedaná Izaiášom, on je ten, ktorý pripraví konečný príchod Pána. Začiatku Ježišovho verejného života predchádza modlitba a pokánie jeho bratranca, ktorý hlásal dôležitosť „obrátenia na odpustenie hriechov“ (Mk 1, 4).

Adventné obdobie je vhodným časom na prijatie tohto pozvania k vnútornej zmene; môžeme tiež ďakovať Pánovi za to, že sa nad nami zmiloval, keď nám toľkokrát odpustil hriechy. On „predsedá našej modlitbe a ty, syn môj, sa mu prihováraš, ako sa rozpráva s bratom, s priateľom, s otcom: rozhovor plný dôvery. Povedz mu: Pane, ktorý si celá veľkosť, celá dobrota, celé milosrdenstvo, viem, že ma počuješ! Preto sa do Teba zamilúvam aj s hrubosťou svojich mravov, so svojimi úbohými rukami zodratými prachom ciest“^[1].

PO PREDSTAVENÍ KRSTITEĽA podáva svätý Marek stručný profil jeho kázania, jeho skutkov a účinkov jeho poslania: „Celý judský kraj a všetci obyvatelia Jeruzalema sa k nemu hrnuli (...) Ján nosil odev z ťavej srsti, okolo pása mal kožený opasok a jedol kobylky a divý med“ (Mk 1, 5-6).

Jánov prísny život je prvá vec, ktorá nás v jeho posolstve zaujme. Káže skutkami, ako dôstojný predstaviteľ kňazskej rodiny, plne oddaný poslaniu, ktoré mu určil Pán. Jeho postoj, spôsob života a odev ukazujú, že je novým Eliášom, tým, ktorý bol predurčený predchádzať Božieho Pomazaného. Navyše sa utiahne na púšť a žije kajúcne, čo neskôr pochváli aj sám Ježiš: „Čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka!“ (Mt 11, 8-9).

Spôsob života Jána Krstiteľa, spôsob, akým sa pripravoval na Ježišov príchod, nám Cirkev ponúka na zamyslenie, keď sa blížime k sláveniu Vianoc. „Jánova výzva ide teda ďalej a hlbšie, pokiaľ ide o triezvosť životného štýlu: pozýva nás k vnútornej zmene, ktorá sa začína uznaním a vyznaním vlastného hriechu. Keď sa pripravujeme na Vianoce, je dôležité, aby sme vstúpili do seba a úprimne preskúmali svoj život“^[2].

Aj my sme povolaní vnútorne sa pripraviť na Kristovo narodenie skutkami obrátenia a pokánia. Toto kázal svätý Josemaría na začiatku liturgického roka: „Pán nás chce oddaných, verných, citlivých, plných lásky. Chce, aby sme boli svätí a celí mu patrili. (...) Bol si povolaný k životu viery, nádeje a lásky. Nemôžeš sa zmieriť s nízkymi cieľmi a zostať uviaznutý v osamelej priemernosti. (...) Pros o to spolu so mnou Pannu Máriu, a predstavuj si, ako asi ona prežívala tie mesiace v očakávaní Syna, ktorý sa mal narodiť. A naša Pani, Svätá Mária, sa pričiní, aby sa z teba stal alter Christus, ipse Christus — druhý Kristus, sám Kristus!“^[3].

KAJÚCNA POSTAVA svätého Jána Krstiteľa pripravovala tých, ktorí k nemu prichádzali. Pozval všetkých, aby túžili a prosili o milosť, ktorú prinesie Mesiáš: „Po mne prichádza ten, ktorý je mocnejší ako ja, pred ktorým nie som hoden skloniť sa a rozviazať mu remienok na sandáloch. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým“ (Mk 1, 7-8). Hoci krstné obrady svätého Jána ešte neboli sviatosťou, ktorou nás Ježiš včleňuje do tajomstva svojej smrti a zmŕtvychvstania, slúžili na prejavenie túžby po zmene, odporu k hriechu a obrátenia k Bohu.

Jedným z rozmerov adventu je okrem prípravy na Vianoce aj uvažovanie o súde, o konečnom príchode Ježiša na konci čias. Vnímanie nášho života vo svetle tohto okamihu, ktorý nepochybne príde, nám často pomáha zmeniť perspektívu, s akou uvažujeme o udalostiach našej každodennej existencie. Povzbudzuje nás, aby sme čo najlepšie využili talenty, ktoré sme dostali, aby sme lepšie využili svoj čas a viac oslavovali Boha. Okrem toho k obráteniu patrí aj ľútosť nad tým, že sme urazili Boha, a rozhodnutie odmietnuť hriech ako jediné skutočné zlo: „Chcel by som, Pane, chcel by som mať naozaj, raz a navždy, nesmierny odpor ku všetkému, čo zaváňa tieňom hriechu, dokonca aj k všednému hriechu. Chcel by som mať ľútosť, akú majú tí, čo sa Ti najviac páčili“^[4].

Pokánie Jána Krstiteľa sa neobmedzovalo len na krstný obrad, ale, ako spôsob vonkajšieho prejavu vnútornej zmeny, pútnici „vyznávali svoje hriechy“ (Mk 1, 5). Hoci to ešte nebola sviatosť zmierenia, tieto vyznania uľahčovali Božie pôsobenie v každej duši a začiatok nového života. Po príchode Ježiša Krista môžeme nielen navonok prejaviť svoje slabosti - ako tí, čo sa rozprávali s Jánom -, ale môžeme počítať s odpustením samotného Boha vo sviatosti milosrdenstva: „Sláviť sviatosť zmierenia znamená byť zahalený do vrelého objatia: je to objatie Otcovho nekonečného milosrdenstva (...). Zakaždým, keď ideme na spoveď, Boh nás objíma, Boh slávi“^[5].

Obráťme sa k Panne Márii, vzoru prípravy na príchod Božieho Dieťaťa. Ona nám pomôže prosiť spolu s modlitbou dňa svätej Omše o očistenie našich postojov v tomto adventnom čase: „Všemohúci a milosrdný Bože, nedopusť, aby nám starosti o pozemské veci prekážali ísť v ústrety tvojmu Synovi, ale nech nás dar nebeskej múdrosti privedie do spoločenstva s ním“^[6].

^[1] Svätý Josemaría, En diálogo con el Señor, Rialp, Madrid, 2017, s. 123.

^[2] Benedikt XVI, Anjel Pána, 4-XII-2011.

^[3] Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 11.

^[4] Svätý Josemaría, Poznámky, bod 23, z IV-1930.

^[5] František, Audiencia, 19-II-2014.

^[6] Modlitba dňa, druhá adventná nedeľa.