Svätý Josemaría pristúpil k prvému svätému prijímaniu 23. apríla 1912, teda len desať rokov po svojej birmovke. Vždy s vrúcnou úprimnosťou spomínal na výročia tohto dátumu, keď náš Pán, ako hovorieval, chcel prísť a stať sa pánom môjho srdca.

Bol sviatok svätého Juraja, patróna Aragónska a Katalánska, a tradičný deň pre obrad, ktorý sa konal v kostole piaristickej školy. Vo chvíli svätého prijímania sa modlil za svojich rodičov a sestry a prosil Ježiša, aby mu udelil milosť nikdy ho nestratiť.

V Španielsku deti pristúpili k prvému svätému prijímaniu až vo veku dvanástich alebo trinástich rokov, čo je zvyk, ktorý sa dodržiava v mnohých iných krajinách. Až na základe dekrétu svätého Pia X. z roku 1910 sa tento vek znížil na okamih, keď dosiahli používanie rozumu, teda približne na sedem rokov.

Prípravu Josemaríu mal na starosti piaristický rehoľník, otec Manuel Laborda z Hory Karmel - "otec Manolé", ako ho žiaci s láskou a žartom nazývali. Keď sa blížil dlho očakávaný deň prvého svätého prijímania, naučil chlapca modlitbu, ktorá udržiavala jeho túžbu pri živote:"Chcel by som ťa, Pane, prijať s takou čistotou, pokorou a oddanosťou, s akou ťa prijala tvoja Najsvätejšia Matka; s duchom a horlivosťou svätých". Túto modlitbu odvtedy recitoval veľmi často.

V predvečer určeného dňa zavolali kaderníka, aby mu upravil účes, ale keď išiel vziať prameň vlasov horiacimi kliešťami, aby si urobil slučku, popálil mu hlavu. Chlapec sa s tým zmieril bez sťažovania, aby sa vyhol pokarhaniu od kaderníka a aby nespôsobil rozruch. Jeho matka neskôr objavila jazvu po popáleninách. A odvtedy, počas sviatočných dní, Pán oznamoval Josemaríovi svoju prítomnosť sladkým kritériom bolesti alebo protivenstva, ako pohladenie.

Z knihy: Vázquez de Prada, A.: Zakladateľ Opus Dei. Život Josemaríu Escrivá de Balaguer, zväzok I: Pane, daj, aby som videl, Rialp, Madrid 1997, kapitola I.