Odvolávajúc sa na text Evanjelia, čítaného počas svätej omše, prelát hovoril o odpustení. ,,Byť vždy ochotný odpustiť je základnou charakteristickou črtou Božích detí. Náš Pán sa z Kríža dovolával odpustenia aj pre tých, ktorí ho tam priklincovali“.
,,Nasledujúc v Kristových šľapajach, svätý Josemaría a mnohí ďalší veriaci v dejinách Církvi vedeli ako odpúšťať bez odporu a vzdoru voči tým, ktorí ich urazili, alebo im ubližovali. Viete, kde svätci nachádzali silu takto konať? V Kristovej láske prejavovanej v dobročinnom konaní voči svojim blížnym, a hlavne v odpúšťaní. Ako to vyjadril sv. Josemaría s jednoduchosťou a vďačnosťou Bohu: ,Nepotreboval som sa učiť sa ako odpúšťať, pretože náš Pán ma naučil ako milovať´“.
Citujúc slová pápeža Františka, prelát vyslovil túto radu: ,,Povedzme Pánovi, ´áno, hnevám sa na toho, alebo toho človeka. Modlím sa za neho, za ňu.´ Modlime sa za tých, na ktorých sa hneváme. Je to dobrý krok vpred v tomto zákone lásky. Urobme tak hneď dnes.“
Biskup Echevarría tiež vyzval prítomných, ,,aby si urobili krátke spytovanie svedomia – bez škrupúľ, ale s úprimnosťou – aby tak preskúmali, či ich srdcia v nejakom kútiku neprechovávajú nejaké zvyšky odporu a vzdoru voči komukoľvek, alebo či sa nesprávame niekedy k ľuďom príkro či drsne. Možno to na prvý pohľad nevyzerá veľmi dôležito, ale vzdor, odpor a hnev, ktorému dovolíme, aby sa začal hromadiť v našich srdciach, sa môže premeniť na ničivého červa, ktorý požiera naše najvznešenejšie city, práve tie, ktoré najzreteľnejšie poukazujú na to, že sme Božími deťmi.
Najšťastnejší moment v živote Dona Álvara
Na záver sa krátko zmienil o biskupovi Ávarovi del Portillo: ,,Mnohí v ňom videli človeka a kňaza veľkej ľudskosti a dobroty. Stačilo, keď s ním niekto len krátko rozprával, aby ho to napĺňalo pokojom, pretože každý sa pritom cítil milovaný a rešpektovaný. Stelesňoval ten evanjeliový tón, ktorý sa naučil od Ježiša Krista a z príkladu svätého Josemaríiu. Spomínam si, ako sa utiekal k sviatosti pokánia, aby mohol precítiť, že mu je odpustené, aby sa stále viac mohol učiť z celého srdca odpúšťať tým, ktorí sa k nemu z akéhokoľvek dôvodu správali zle.“
Raz sa ho jeden novinár spýtal, ktorý bol najšťastnejší moment v jeho živote. Veľmi dobre si spomínam na jeho rýchlu odpoveď: Zakaždým, keď mi Boh odpustí vo svätej spovedi.“
Prelát zakončil svoj príhovor citovaním Dona Álvara z roku 1991: ,,Náš božský Učiteľ nás učí, že milovať znamená chápať, ospravedlňovať, odpúšťať, pomáhať, dávať samého seba a slúžiť, tak ako to robil on sám, do takej miery, že obetoval svoj vlastný život.