Ako sa Opus Dei pozerá na pápeža Františka? Ako jedna z najrozšírenejších a najvplyvnejších inštitúcií v Katolíckej cirkvi privítala zvolenie tohto jezuitu, s jeho prekvapujúcimi iniciatívami?

Privítali sme ho s veľkou radosťou (reaguje s úsmevom prelát Opus Dei, biskup Javier Echevarría), a vo svojich modlitbách som prosil svätého Ignáca z Loyoly, zakladateľa Spoločnosti Ježišovej, ktorého apoštolské plody sú pokladom pre Cirkev, aby orodoval za pápeža Františka. Zakladateľ Opus Dei si veľmi vážil tohto svätca. V jednej zo svojich kníh, v Ceste, sa na neho odvoláva šesťkrát, pričom dokonca používa aj jeho familiárne oslovenie Íñigo.

Pozrime sa teraz na to z druhej strany. Ako sa pápež pozerá na Opus Dei? Už dvakrát vás prijal na audiencii. Hovorí sa, že prechováva úctu k zakladateľovi, sv. Josemaríovi. Je to pravda?

Svätý Otec vyjadril radosť a dal mi svoje požehnanie pre apoštolskú prácu prelatúry, ktorú dosť dobre pozná. Okrem iných dôvodov je tu aj ten, že keď bol arcibiskupom v Buenos Aires, bol v kontakte s rôznymi veriacimi Opus Dei. Dobre pozná aj sv. Josemaríu. Pred niekoľkými rokmi počas pobytu v Ríme, navštívil aj jeho hrobku a v modlitbe zotrval 45 minút. Je to praktická ukážka toho, aká intenzívna a veľkorysá je modlitba človeka, ktorý je v súčasnosti následníkom sv. Petra.

Od prvej chvíle sa pápež František prejavil ako ,,revolučný" pápež, schopný prichádzať s prekvapujúcimi rozhodnutiami. A ľudia hneď rozpoznali v pápežovi Františkovi autentického kňaza, ktorý sa veľa modlí, a ktorého zaujímajú starosti človeka, s ktorým sa práve stretáva. Súčasne je veľmi striedmy v osobnom živote. Do hĺbky chce prežívať ten nádherný obraz Benedikta XVI., ktorý túžil po tom, aby sa Cirkev stále viac podobala na nazaretský domov. Aby sa toto mohlo stať skutočnosťou, nestačí len vedieť sa zriekať hmotných vecí (niektoré z nich sú potrebné ako pracovné prostriedky, pre život v rodine, v spoločenskom živote). Ako nás učí pápež František, človek potrebuje opravdivo milovať čnosť chudoby.

Už od začiatku svojho pontifikátu pápež hovorí o Cirkvi, ktorá je ,,chudobná medzi chudobnými", ktorá vychádza na periférie, on sám si zvolil striedmy životný štýl. Aký je pohľad na toto všetko z hľadiska Opus Dei, ktoré, či už oprávnenene alebo neoprávnene, mnohí ľudia považujú za organizáciu, ktorá nie je priamo nasmerovaná na potreby chudobných?

V skutočnosti môžeme povedať, že Opus Dei sa zrodilo v tridsiatych rokoch minulého storočia práve na perifériách, v najchudobnejších predmestiach Madridu. Odvtedy mnohí ľudia po celom svete naďalej pomáhajú chudobným a chorým, mužom a ženám, s ich materiálnymi potrebami, či už je to v Dillí, Manile, Manchestri, Kinshase. Rád by som tiež uviedol na pravú mieru, že Opus Dei nie je len pre bohatých. Mnohí veriaci prelatúry, v rôznych častiach sveta, musia sami zápasiť s nedostatkom finančných prostriedkov, s tým, ako vydržať od výplaty do výplaty, ako zaplatiť účty, pričom sa musia vyrovnávať s týmito problémami hrdinským spôsobom, bez toho, aby to dávali nejakým hlasným spôsobom najavo.

Od začiatku pontifikátu ešte neubehol ani rok, pričom pápež už stihol prijať dôležité rozhodnutia, týkajúce sa jeho spolupracovníkov, so zjavným úmyslom reformovať Kúriu, čo sa stretá aj s istým odporom. Odhodlane pracuje na otázkach finančnej transparentnosti a reforme IOR (vatikánskej banky). Ako sa pozeráte na túto stratégiu.

Nie je mojou úlohou posudzovať priority v tejto oblasti, tá prísluší Svätému Otcovi. Zo svojej osobnej skúsenosti môžem povedať, že pri Svätej Stolici pracuje veľa ľudí s vysokým nasadením. Reforma je však bezpochyby vždy potrebná: bez ohľadu na to, ako zorganizovane ľudské štruktúry pôsobia, nikdy nie sú na dostatočnej úrovni, potrebnej pre poslanie prinášať Evanjelium do celého sveta. Preto, ako pápež múdro hovorí, je dôležité, aby sme si Cirkev nezamieňali s nejakou mimovládnou organizáciou. Cirkev by mala byť vždy založená na viere v Krista, ako jeho verná Nevesta.

V súlade s Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI., pápež František zdôrazňuje potrebu novej evanjelizácie. Ako na toto volanie reaguje Opus Dei?

Pápež František pomáha celému svetu, aby uprednostňoval kultúru bytia, života, pred kultúrou vlastnenia, ktorá niekedy zadúša hospodársky vyspelejšie spoločnosti. A hovorí o posväcovaní v bežnom živote: žena, starajúca sa o svoje deti, muž, pracujúci, aby bolo na chlieb, chorí ľudia. Západný svet potrebuje znovu objaviť tento spôsob svätosti. Nie je to len cesta pre niekoľko málo privilegovaných ľudí: je to pozvanie, ktoré náš Pán adresuje všetkým mužom a ženám. V krajinách s kresťanskou tradíciou Opus Dei (prostredníctvom aktivít zameraných na duchovnú formáciu) ponúka cestu znovuobjavenia viery uprostred každodenných činností. Nová evanjelizácia znamená roznietiť v kresťanoch (ktorí sa niekedy sami za kresťanov považujú len kvôli svojmu kultúrnemu kontextu) plameň živého a osobného vzťahu s Bohom.

Pápež František sa o Cirkvi vyjadril ako o ,,poľnej nemocnici" po boji, ktorá by sa mala zaujímať aj o tých, ktorí majú za sebou potrat alebo rozvod. Na rok 2014 je naplánovaná Synoda o rodine, a pápež aj rozposlal dotazník, v ktorom zisťuje názor biskupov na tieto témy. Aké stanovisko tu zaujíma Opus Dei?

Mnohí ľudia dnes prežívajú veľké utrpenie v pracovnom živote, v spoločenských vzťahoch, aj v prostredí vlastných rodín. Ako kresťania sme povolaní reagovať, pozerať sa na iných ľudí Kristovými očami, naplnenými láskou a milosrdenstvom. Keď kresťan pomôže priateľovi, je to ako keď sa Kristus stará o chorého, ktorý potrebuje liečbu. Synoda o rodine nás podnieti k tomu, aby sme znovu objavili lásku a vernosť rodinného prostredia, ktoré je tiež budované slovami a postojmi služby tým, ktorí utŕžili rany v tejto oblasti ich života.

V rozhovore pre tento denník sa prezidentka Hnutia Focolare, Maria Voce, vyjadrila, že v Cirkvi je potrebné dať ženám väčšiu rolu. Súhlasíte s tým?

Určite. Pretože ako nám pripomenul Svätý Otec, Cirkev možno vnímať ako ženu: stačí si len spomenúť na rolu Panny Márie. Téma roly žien nie je nová, a v skutočnosti ženy zohrávali významnú úlohu pri budovaní Cirkvi. Okrem toho Opus Dei sa vždy pozeralo na rolu žien ako na centrálnu v živote Cirkvi.

Aká je podľa vášho názoru úloha a zodpovednosť ľudí vo vláde a správe, v súvislosti s krízou, ktorá už roky postihuje západný svet, obzvlášť v krajinách ako je Taliansko?

Myslím, že je dôležité, aby sme nezvaľovali všetku vinu na tých, ktorí sú vo vláde. Na prvom mieste si my sami musíme klásť otázku, čo každý z nás osobne robí každý deň, bez ohľadu na to, aké postavenie v spoločnosti máme. Nemôžeme pripisovať zodpovednosť len iným, ktorých si zvolíme aby spravovali krajinu, a na ktorých môžeme vždy klásť požiadavky. Najskôr by sme sa mali pýtať samých seba, ako žijeme, ako pracujeme, ako vychádzame s ostatnými ľuďmi, s príslušníkmi vlastnej rodiny. Ak sa máme vymaniť z tejto krízy, je potrebné úsilie každého jedného z nás, nielen tých, ktorí vládnu.