Moji milovaní, nech Pán ochraňuje moje dcéry a mojich synov!
Napĺňa nás radosť, keď sa modlíme vstupnú antifónu dnešnej svätej omše: Salve, sancta Parens..., buď pozdravená svätá Matka Božia, pretože si porodila Kráľa, ktorý vládne nebu i zemi na veky vekov[1]. Spôsobuje nám obrovskú radosť vyznávať našu vieru v Máriino božské materstvo, ktoré je koreňom ostatných privilégií, ktorými Najsvätejšia Trojica ozdobila našu Paniu. Boh ju stvoril nepoškvrnenú a naplnil ju milosťou, aby aj jej panenské telo bolo akoby predurčené k telesnému splodeniu Božieho Syna[2]. Aké je to úžasné! Právom môžeme povedať Matke Božej a našej Matke: Viac než ty je len Boh![3]
Chápeme nadšenie kresťanov v Efeze, meste, kde sa slávil ekumenický koncil, ktorý definoval túto mariánsku dogmu v roku 431. Dejiny nám zachovali svedectvo o radosti kresťanov voči týmto zrozumiteľným, jasným rozhodnutiam, ktoré potvrdzovali to, v čo všetci verili[4]. Svätý Josemaría to pripomína v jednej zo svojich homílii slovami prevzatými od sv. Cyrila Alexandrijského, ktorý pri tomto ekumenickom zhromaždení zohral zásadnú rolu: «Všetok ľud mesta Efez očakával od časných ranných hodín až do večera rozhodnutie... Keď sa dalo na známosť, že autor rúhačských výrokov bol porazený, všetci sme začali jednomyseľne chváliť Boha a prevolávať snemu na slávu, pretože padol nepriateľ viery. Potom sme vyšli z chrámu a za svitu pochodní sme sa poberali domov. Bol už večer, celé mesto bolo plné radosti a svetla»[5]. A náš Otec to komentuje: tak píše sv. Cyril a nemôžeme poprieť, že ani napriek tým šestnástim storočiam, ma ten prejav zbožnosti hlboko dojíma[6].
Máme ešte v pamäti, ako sme v roku 1971 navštívili Loreto. Nemohli sme vstúpiť do nazaretského domčeka, pretože bol uzavretý. Sv. Josemaría si pokľakol, pritisol sa k mrežiam a hovoril: Matka, Matka moja a Matka naša! A vylial tam voju lásku a lásku svojich synov a dcér všetkých čias. Do baziliky sme prišli s istou nevoľnosťou kvôli ceste plnej zákrut. To ale nebolo prekážkou pre jeho modlitbu a jeho vďačnosť k našej nebeskej Matke.
Matka Božia!, volali tiež tí starovekí kresťania v Efeze, ktorí prekypovali radosťou z vyhlásenia tejto pravdy. A to isté vyznávame dnes my. Salve, sancta Parens..., buď pozdravená, svätá Matka Božia!... Prvá mariánska modlitba, ktorá sa k nám dostala, je prosba adresovaná Panne Márii v treťom storočí od kresťanov z Egypta, ktorí ju vzývali ako Matku Božiu: sub tuum præsídium confúgimus, Sancta Dei Génetrix...; Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná. Amen.[7]. Svätý Josemaría ju odriekaval každý deň a bol si pritom istý ochranou Máriinej náruče.
Kiežby dal Bol, náš Pán, aby rovnaká viera horela i v našich srdciach a z našich pier zaznieval spev vďakyvzdania, pretože keď ju Najsvätejšia Trojica zvolila za Matku Krista, človeka, ako sme my všetci, vložila tiež každého z nás pod jej materský plášť. Je teda Matkou Božou i matkou našou[8].
V prvom čítaní svätej omše uvádza liturgia formulu, ktorú samotný Boh uložil Mojžišovi ako slová požehnania pre ľud Starej zmluvy: Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj![9] V našej Panej sa toto požehnanie uskutočnilo v plnosti. Takto to vysvetľuje pápež v jednej svojej homílii: žiadny iný tvor nevidel nad sebou žiariť Božiu tvár tak ako Mária, ktorá dala ľudskú tvár večnému Slovu, aby ho všetci mohli kontemplovať[10]. Tieto slová nám pomôžu dať do kontextu tento nový rok, krátko po otvorení Svätého roka. Predstavujú pozvánku v týchto mesiacoch utiekať sa pod svätú ochranu našej Panej. Mater misericórdiæ, ako hovoríme pri modlitbe Salve Regina. Vidíme Pannu Máriu ako stvorenú bytosť, ktorá prehojne zakúsila Božie milosrdenstvo, pretože vo svojom lone prijala jednorodeného Božieho Syna, a ktorá najlepšie odpovedala na toto rozhadzovanie lásky: hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova[11].
Táto odpoveď, ancílla Dómini, vyjadruje úplnú ochotu našej Panej: jej pokorné a poddajné ponúknutie sa Božiemu Slovu k službe dielu vykúpenia. Jej panenské materstvo ju, s nepretržitou stálosťou, viedlo k tomu, aby pocítila ťarchu ľudstva, keď premýšľala o tom, čo jej od Boha odkazoval sv. Gabriel: Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca[12].
Ťarcha ľudstva a ťarcha Cirkvi. Mater Ecclésiæ! Matka mystického Tela Kristovho, ktorým je Cirkev. V spojení s Máriinou modlitbou uskutočnila rodiaca sa Cirkev svoju esenciálnu jednotu, spolu s Petrom a ostatnými apoštolmi, v očakávaní príchodu Ducha Svätého v deň Turíc[13]. Ona sa svojím materským prostredníctvom starala a stále sa stará o Kristovu Nevestu a každého z jej údov, údov Kristových! Pridajme na modlitbe za túto jednotu, obzvlášť za každodennú jednotu s Petrovým nástupcom a s nástupcami ostatných apoštolov.
Úcta k Panne Márii je tou najlepšou cestou, ako odhaliť milosrdnú tvár nášho Otca Boha, ktorá sa odráža vo vtelenom Slove. Je veľmi dôležité, aby sme vždy otvárali svoje srdce Božiemu milosrdenstvu. Je to neodmysliteľná nutnosť v každom čase, ale naša doba to možno vyžaduje osobitným spôsobom. V našej dobe hlbokých zmien je Cirkev povolaná, aby poskytovala svoj osobitný prínos tým, že zviditeľní znamenie Božej prítomnosti a blízkosti. A Svätý rok je vhodným časom pre nás všetkých, aby sme sa rozjímaním o božskom milosrdenstve, presahujúcom každé ľudské obmedzenie a ožarujúcom temnotu hriechu, mohli stať presvedčivejšími a účinnejšími svedkami[14].
V týchto dňoch je bežné a pochopiteľné zhodnotiť uplynulý rok a vo svetle tohto pohľadu načrtnúť méty pre ten nastávajúci. Keď si to postavíme na nadprirodzenú rovinu, iste nás to pomkne k tomu, aby sme začali týchto dvanásť mesiacov so svätým a naliehavým úsilím obnoviť svoje túžby zjednotiť sa s Ježišom Kristom. Ten najlepší spôsob je obrátiť sa na našu Matku: k Ježišovi sa vždy ide a ,,navracia“ skrze Máriu[15]. Ona nás vždy privádza k svojmu Synovi, tak ako sluhov v Káne, keď im povedala: urobte, čokoľvek vám povie[16]. Súčasne nás kontemplácia Ježišovej tváre v Evanjeliu vedie k zvolaniu, rovnako spontánnemu, plnému obdivu a nehy ako u tej ženy: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval[17].
Často sa nový rok tiež prirovnáva ku knihe s nepopísanými stránkami, ktoré má každý z nás zaplniť v priebehu nasledujúcich týždňov. Takto to vyjadril bl. Álvaro del Portillo v deň, ako je ten dnešný, v roku 1980: «Poďakovať sa Bohu za jeho nespočetné dobrodenia a predniesť mu svoju kajúcnosť, vytvoriť si dobré predsavzatia a bojovať o ich naplnenie. Pokračovať v rozširovaní Diela do všetkých končín!»[18].
Tento cieľ vám ponúkam pre nadchádzajúci rok. Don Álvaro odporúčal «zaplniť túto čistú knihu, ktorá sa dnes otvára, s tou istou starostlivosťou a pozornosťou, s akou sa v stredoveku zaplňovali pergameny, ktoré sú veľkou vzácnosťou, dokonalým krasopisom bez machúľ. A keďže škvrny budú – pretože všetci máme padlú prirodzenosť a sme plní úbohostí – nech nám nechýba odvaha si ich priznať, aby sme ich napravili. A ako ich vymažeme? S pokorou a pristúpením k sviatosti pokánia»[19].
Snažiť sa o nápravu našich chýb je úlohou lásky. Preto máme využívať veľmi nevyhnutný – naozaj nevyhnutný – prostriedok, ktorým je spytovanie svedomia. Ako napísal sv. Josemaría, spytovanie svedomia, pokiaľ ho nepoužíval už prvý človek, vynašiel prvý kresťan: probet autem seípsum homo (1 Kor 11,28), každý nech spytuje sám seba, hovoril apoštol Korinťanom. A aj čestní ľudia medzi pohanmi si spytovali svoje vnútro. Tá najobyčajnejšia predavačka jedlých gaštanov, ktorá predáva svoj skromný tovar pri Tibere, počíta večer peniaze, ktoré utŕžila, a výdavky, koľko ju stáli gaštany, a čas, ktorý venovala predaju.(...) spytovanie robili vždy, všetci tvorovia, ktorí dokázali rozlišovať a mali na veciach Božích, alebo na veciach pozemských, nejaký záujem[20].
Tiež vám odporúčam, aby ste nezabúdali na toto každodenné poznávanie vlastnej duše vo svetle Božom; ako nás uisťoval sv. Josemaría, stačí pár minút, predtým, než sa uložíme k nočnému odpočinku, ale s každodennou stálosťou. Logicky existujú chvíle – pred prijatím sviatosti zmierenia, počas rekolekcií, pri významnom výročí – keď bude namieste postupovať s väčšou starostlivosťou. V každom prípade je vždy vhodné vzývať Ducha Svätého, aby nám udelil svoje svetlo, a zakončiť úkonom ľútosti a nejakým konkrétnym predsavzatím pre nadchádzajúci deň. Takýmto spôsobom napravíme kurz nášho konania a pomocou úkonov ľútosti vymažeme škvrny, ktoré sme zanechali v knihe nášho života.
Počas týchto sviatkov, a potom aj v priebehu roku, «je dôležité ísť do seba a úprimne prebrať svoj život. Nechajme sa osvietiť lúčmi svetla, ktoré prichádza z Betlehema, svetla toho, ktorý je ten ,,Najväčší“, a urobil sa maličkým; ten „Najsilnejší“, a urobil sa slabým»[21]. Prosme Boha, aby mnoho ľudí načerpalo úžitok z jubilejných odpustkov tohto Roka milosrdenstva, po tom, čo prijmú Božie odpustenie vo svätej spovedi. Pred niekoľkými týždňami pápež opäť hovoril o tejto sviatosti. Dôležitým znakom Jubilea – povedal – je tiež spoveď. Pristúpiť k sviatosti, skrze ktorú sa zmierujeme s Bohom, znamená priamo zakúsiť jeho milosrdenstvo[22].
Neprestávajte v modlitbe na moje úmysly: za Cirkev, za pápeža a jeho spolupracovníkov, za mier vo svete, za všetky duše. A za to všetko sa obracajme na Matku Božiu o príhovor. Prosme ju, aby nás v tomto Svätom roku sprevádzal jej nežný pohľad, a aby sme všetci dokázali znovu objaviť radosť z Božej nehy[23]. Kiež Mária dá v dušiach, v rodinách, v národoch, vzísť semienku milosrdnej lásky, ktoré jej Syn Ježiš rozsieva po celom svete. Pamätajme tiež, že počas dlhých období v živote svätého Josemaríu boli jeho každodenným, ale vždy nanovo opakovaným refrénom na pripomeniu Božej prítomnosti slová: Matka, Matka moja!
So všetkou láskou vás žehná
váš Otec
+ Javier
Rím, 1. januára 2015.
[1] Rímsky misál, Slávnosť Matky Božej Panny Márie, Vstúpná antifóna.
[2] Por. Sv. Tomáš Akvinský, Komentár k Evanjeliu sv. Jána, kap. 1., lekcia 10.
[3] Por. sv. Josemaría, Cesta, č. 496.
[4] Sv. Josemaría, Boží priatelia, č. 275.
[5] Sv. Cyril Alexandrijský, List 24 (PG 77, 138).
[6] Sv. Josemaría, Boží priatelia, č. 275.
[7] Modlitba Pod tvoju ochranu...
[8] Sv. Josemaría, Boží priatelia, č. 275.
[9] rímsky misál, Slávnosť Matky Božej Panny Marie, prvé čítanie (Nm 6, 24-26).
[10] Pápež František, Homília pri slávnosti Matky Božej Panny Márie, 1-1-2015.
[11] Lk 1, 38.
[12] Tamtiež, 31-33.
[13] Por. Sk 1,14;2,1-4.
[14] Pápež František, Príhovor pri generálnej audiencii, 9-XII-2015.
[15] Sv. Josemaría, Cesta, č. 495.
[16] Ján 2,5.
[17] Lk 11,27.
[18] Bl. Álvaro dle Portillo, Poznámky z rodinného stretnutia, 1-I-1980.
[19] Tamtiež.
[20] Sv. Josemaría, List 29-IX-1957, č. 71.
[21] Benedikt XVI., Príhovor pri modlitbe Anjel Pána, 4-XII-2011.
[22] Pápež František, Príhovor pri generálnej audiencii, 16-XII-2015.
[23] Pápež František, Bula Misericordiæ vultus, 11-IV-2015, č. 24.