Evanjelium (Mk 1, 14-20)
Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril:
„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“
Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal:
„Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“
Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.
Komentár
Po krste v Jordáne a po prekonaní pokušení na púšti, o ktorých sme rozjímali v predchádzajúcich nedeľách, Ježiš odchádza do Galiley a usadí sa v Kafarnaume, mestečku pri Genezaretskom jazere. Bolo to rušné mesto rybárov, poľnohospodárov a obchodníkov, kde sa stretávali židia i pohania, ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev. Posolstvo, ktoré prišiel zvestovať, nebolo určené uzavretej skupine nasledovníkov, ale všetkým, obyčajným ľuďom, ktorí žili a venovali sa svojim každodenným záležitostiam.
V tomto úryvku evanjelia, ktorým Marek začína svoje rozprávanie o verejnom živote Majstra, sa syntetizujú dve základné črty Ježišovho posolstva a činnosti.
Po prvé, predstavuje zhrnutie základného obsahu jeho kázania: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (v. 15). Obrátenie znamená zmenu orientácie. Znamená odvrátenie sa od hriechu, aby sme hľadeli priamo k cieľu, ku ktorému sme všetci povolaní, ktorým je blaženosť v nebeskom kráľovstve. Je to však aj postoj nesúhlasu s tým, čo sa bežne robí, ale dá sa robiť lepšie alebo iným spôsobom, ktorý prináša viac ovocia. Keď človek počuje toto Ježišovo volanie k obráteniu, niečo sa začne meniť v jeho vlastnom živote. To zažili Šimon a Ondrej, Jakub a Ján.
Po druhé, pozvaním tých, ktorí budú jeho prvými učeníkmi, aby ho nasledovali (v. 16-20), Ježiš dáva do pohybu svoju Cirkev, podporovanú jednoduchými a obyčajnými ľuďmi, ktorých ustanoví za apoštolov. Využije ich a ich nástupcov, aby neustále aktualizovali všeobecnú výzvu k obráteniu a pokániu, ktorá otvára cestu do nebeského kráľovstva.
Títo muži boli zaneprázdnení svojimi každodennými úlohami, boli rybármi, keď im Ježiš otvoril netušené obzory a oni ho pohotovo nasledovali. Dovtedy ich práca spočívala v nahadzovaní sietí, ich umývaní, upevňovaní, aby boli vždy pripravené, v predaji rýb... Ale Pán im dal vidieť, že bez toho, aby opustili svoje povolanie, ich čaká iný druh rybolovu. Ich veľké dobrodružstvo sa začalo jednoduchým, zdanlivo náhodným stretnutím. Od chvíle, keď sa otvorili Ježišovi a boli natoľko veľkorysí, že zmenili svoje zvyky a nasledovali ho, začali aj oni priamo spoznávať Majstra. On ich nepovolal, aby boli len hlásateľmi nejakého učenia, ale dôvernými priateľmi a svedkami jeho osoby. S týmto háčikom mali byť odteraz „rybármi ľudí“ (v. 17).
Táto scéna sa opakuje v živote každého z nás, ak podobne ako oni počúvame jeho volanie a rozhodneme sa ho bezvýhradne nasledovať. Aj pre nás sa otvára nový, úžasný, božský rozmer, ktorý naplní celú našu existenciu obsahom a zmyslom. „Ježiš chce, aby sme boli bdelí,“ hovorí svätý Josemaría, „aby sme sa stále presviedčali o veľkosti jeho moci, a aby sme znovu počuli jeho sľub: venite post me, et faciam vos fieri piscatores hominum (Mk 1, 17), poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí; ak ma budete nasledovať, budete účinní a budete privádzať duše k Bohu. Musíme preto viac dôverovať týmto Pánovým slovám: nastúpiť do loďky, chopiť sa vesiel, napnúť plachty a vyplávať na more sveta, ktoré nám Kristus dáva ako dedičstvo. Duc in altum et laxate retia vestra in capturam! (Lk 5, 4). Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 159).