Jún 1970. Svätý Josemaría Escrivá je v Mexiku. V štáte Morelos, v bývalej haciende Montefalco, sa organizuje stretnutie pre ženy, ktoré sa tam zúčastňujú formačných aktivít. Zakladateľ Opus Dei priniesol sladkosti pre malé deti.

Lupe je jednou z tamojších žien, s úsmevom na tvári a v ôsmom mesiaci tehotenstva. Na konci rodinného stretnutia prichádza svätý Josemaría a požehná ju aj dieťa, ktoré sa má čoskoro narodiť. Zakladateľ sa lúči so všetkými ženami a ony sa vracajú domov a rozprávajú o tom, čo práve počuli: „Vedeli ste, že…? Páčilo sa mi to... Musím o tom povedať svojej pôrodnej asistentke...“

Od toho horúceho júnového popoludnia ubehlo viac ako päťdesiat rokov. Jacinto Barranco rozpráva tento príbeh, ktorý tak často počul z úst svojej matky a tety. „Napĺňa ma radosťou, že som mohol prijať požehnanie zakladateľa Opus Dei, keď som bol ešte v matkinom lone,“ hovorí.

Dnes Jacinto pracuje ako údržbár na zrekonštruovanej haciende a objavil svoje povolanie do Opus Dei ako supernumerár. „Keď som si uvedomil, že celú svoju prácu môžem sústrediť na Boha, videl som, že toto je zmyslom môjho života: zostať blízko Bohu skrze svoju profesionálnu prácu“.

Práve tak ako chemický inžinier dokáže nájsť Božiu múdrosť v atómoch a molekulách a lekár v zázraku života, stretnutie Jacinta s Bohom sa odohráva pri jeho údržbárskej práci v Montefalcu. „Mám veľkú radosť z posväcovania svojej práce bez toho, aby som hľadal ľudské uznanie. Snažím sa pracovať najlepšie, ako viem, a s radosťou.“

„Povolanie, Božie volanie,“ napísal svätý Josemaría, „je Pánova milosť, vyvolenie vychádzajúce z Božej dobroty, dôvod na svätú hrdosť, radostná služba všetkým z lásky k Ježišovi Kristovi“ (Vyhňa, 17). Veľkosť univerzálneho povolania k svätosti možno objaviť v najobyčajnejších veciach každodenného života. V práci aj doma. Pri oddychu aj s priateľmi. So svokrou aj s deťmi. „Rád sa čo najviac rozprávam so svojimi deťmi. Myslím, že najdôležitejšia vec, ktorú som sa ako otec naučil, je, že to najlepšie, čo môžete pre svoje deti urobiť, je počúvať ich a dávať im dobrý príklad.“

Jacinto pozná Montefalco ako svoju dlaň. „Už moje rané spomienky sa viažu k tomuto miestu.“ Hodiny katechizmu. Mangovníky a futbalové hry s ostatnými chlapcami z mesta. Päťdesiat rokov spomienok. Povolanie objavené v bežných činnostiach každého dňa.

Keď bol svätý Josemaría v Montefalcu, povedal: „Montefalco je bláznovstvo Božej lásky! Zvyčajne hovorím, že pedagogika Opus Dei sa dá zhrnúť do dvoch fráz: práca so zdravým rozumom a práca s nadprirodzeným zmyslom. Na tomto mieste o. Pedro (Casciaro) a moje mexické dcéry a synovia pracovali iba s nadprirodzeným zmyslom. Prebrať s radosťou hromadu ruín je ľudsky absurdné. Ale vám záležalo na dušiach a uskutočnili ste zázrak lásky. Boh vám žehnaj!“

Konferenčné centrum Montefalco je naozaj bláznovstvo napísané Božími písmenami, veršami viery a rýmami nádeje. A práve toto Božie bláznovstvo umožňuje skutočnú zmenu sveta, ktorá spočíva vo veľkej starostlivosti o maličkosti, vykonávaní práce z lásky k Bohu a všetkým mužom a ženám. Ako Jacinto dobre vie zo svojej každodennej práce: „Veľké duše veľmi dbajú o maličkosti“ (Cesta, 818).