„Volám sa Brigilda, mám 26 rokov a narodila som sa v Drači (v Albánsku). Som jedináčik. Keď som mala 2 roky, rodičia sa pre komunistickú diktatúru rozhodli odísť z rodnej krajiny a usadiť sa niekde v Taliansku, kde by mohli pokojne žiť,“ začína svoje rozprávanie toto taliansko-albánske dievča. Jej cesta k Bohu sa začala už v detstve a dovŕšila sa v apríli roku 2019 počas veľkonočnej vigílie, v katedrále v Burgose, kde bola pokrstená, birmovaná a dostala aj sväté prijímanie.
Jej rodičia a zvyšok rodiny sú moslimovia, ale svoje náboženstvo nepraktizujú. S výnimkou starej mamy, ktorá ju učila modliť sa v arabčine a rozprávala jej o Allahovi, najvyššej mocnej a všemohúcej bytosti. Napriek obdivu, ktorý mala k babičke, neprestávala Brigilda závidieť katolíckym deťom, ktoré videla pri svätej omši prijímať. „Keď som mala 9 rokov, povedala som rodičom, že by som chcela ísť na prvé sväté prijímanie. Odpovedali mi, že to nechajú na mňa, ale aby som počkala, až vyrastiem,“ hovorí.
Vážna dopravná nehoda
Vážna udalosť mala rozhodujúci vplyv na Brigildinu vieru. Jej matka mala dopravnú nehodu, bola vážne zranená a na pokraji smrti. Brigilda sa modlila, bez toho, aby vedela ku komu. „Nepoznala som Boha, ale veľmi som ho prosila, aby matku zachránil.“
Nakoniec po dlhej rekonvalescencii sa z toho dostala, na veľký údiv lekárov, ktorí pokladali uzdravenie za skutočný zázrak. Brigilda po tejto nehode nadviazala so svojimi rodičmi bližší vzťah a vydala sa na cestu k Bohu, ktorého si želala spoznávať čím ďalej tým viac. Napriek tomu dospievanie a roky na univerzite prežila ďaleko od neho.
V tom čase si obľúbila box a stala sa dokonca reprezentantkou krajiny. Študovala biologické vedy v talianskej Alessandrii a zoznámila sa so Salvatorom, svojím priateľom. Neskôr získala magisterský titul s vyznamenaním v biológii a molekulárnej biomedicíne. To všetko jej pomohlo nadobudnúť sebadôveru, ktorú stratila po niekoľkých nepríjemných udalostiach pre jej albánsky pôvod. Napriek tomu, ako si spomína, niečo jej stále chýbalo.
Doktorát v Burgose
Chcela svoje štúdium dokončiť v zahraničí, a preto si podala žiadosť o medzinárodné štipendium Marie Curie-Skłodowskej, a to aj napriek tomu, že bolo k dispozícii iba štrnásť miest a kandidátov bolo vyše 3000. Chcela si urobiť doktorát v nanotoxikológii a štipendium získala. Výskumné centrum malo byť na univerzite v Burgose v Španielsku.
Keď prišla do Burgosu, hľadala si byt blízko univerzity. Našla ho v novej obytnej zóne blízko supermarketu a moderného farského kostola. Bol to kostol svätého Josemaríu. Keď vošla do kostola, zistila, že sa práve slávi sviatok patróna kostola, 26. júna, práve v deň jej 26. narodenín.
„Burgos som si obľúbila, s jeho ľuďmi a množstvom katolíckych kostolov... Žiaril kresťanským a radostným duchom! V tomto kastílskom meste som znovu začala žiť obdobie reflexie a hľadanie Boha,“ spomína. Raz, keď som varila, obrátila som sa nahlas k Pánovi: „Bože môj, nepoznám tvojho Syna, Ježiša. Prosím ťa, zoznám ma s nejakým kresťanom, poriadnym katolíkom, ktorý by mi dokázal vysvetliť Bibliu a hlavne život tvojho Syna.“
Jedna Talianka a farnosť svätého Josemaríu
O tri týždne som sa na jednom predmete na univerzite stretla s Danielou, ďalšou Taliankou, ktorá bola z Opus Dei a ktorá si tiež robila v Burgose doktorandský kurz. Čoskoro sme sa spriatelili. „Začali sme sa rozprávať o našej výskumnej práci a neskôr mi rozprávala o pápežovi Františkovi, o kresťanstve a o Ježišovi Kristovi. Rozplakala som sa, lebo v tej chvíli som si bola istá, že Boh vypočul moju modlitbu a Daniela bola nástroj, ktorý mi Boh poslal do cesty,“ rozpráva.
Daniela ju priviedla do farnosti svätého Josemaríu, predstavila kňazovi a Brigilda začala s katechézou, s prípravou na krst. Počas deviatich mesiacov sa každý utorok oboznamovala s hlavnými pravdami viery vďaka Conchite, jej novej katechétke.
Keď bola pripravená na krst, išla za biskupom Burgosu, Fidelom Herráezom, ktorý ju s veľkou radosťou vyzval, aby poďakovala Bohu, ktorý ju hľadal a išiel je naproti. „Tento krok, ktorý urobíš, je začiatkom, nové narodenie, ktoré budeš musieť stále posilňovať,“ povedal jej prelát.
Večer 20. apríla, počas veľkonočnej vigílie, spolu s rodinou, priateľmi a katechétkou, prijala Brigilda krst, spolu s birmovaním a svätým prijímaním. „Mohla som zakúsiť milosrdenstvo Boha Otca, vidieť a spoznať ho ako toho, ktorý udeľuje nekonečnú lásku všetkým ľuďom. A potom osobu Ježiša, Boha, ktorý sa stal človekom, ktorý prišiel dať svoj život za odčinenie za všetky naše hriechy. Spomenula som si vtedy na slová svätého Augustína: Neskoro som si ťa zamiloval, Pane, krása taká pradávna a taká nová! Ježiš ma oslobodil zo všetkej mojej zatrpknutosti, naučila som sa odpúšťať tým, ktorí mi ublížili. Teraz sa často pýtam, ako som mohla žiť tých 26 rokov bez neho.“