„Bol som jedným z tých, ktorí kňazov videli v zlom svetle,“ hovorí Jimmy, „ale otec Nicanor ma naučil, že odpustenie je v živote veľmi dôležité: keď mi odpúšťa Boh, prečo by som nemohol aj ja odpustiť druhým ľuďom?“

Otec Nicanor je kňaz. Pochádza z ostrova La Graciosa, čo je jeden z Kanárskych ostrovov. Za kňaza bol vysvätený v roku 2015 a v súčasnosti je farárom v Arrecife, hlavnom meste ostrova Lanzarote.

Dvere kostola sú otvorené. Ľudia klopú, telefonujú a on pozorne načúva, spovedá, modlí sa. „Som na jeho zozname,“ hovorí jeden z farníkov.

Ten zoznam sa každým dňom predlžuje. Matka, ktorá za ním prichádza strápená pre rakovinu pľúc svojho syna; nezamestnaný muž, ktorého často stretáva a ktorý sa napokon jedného dňa rozhodne osloviť ho – hovorí: „Priviedol ma bližšie k cirkvi, lebo som o nej vedel len z vyučovania náboženstva a vďaka niekoľkým svadbám. Teraz ju spoznávam hlbšie. Otec Nicanor má nesmierne úžasné povolanie a vždy pomáha tým, ktorí to najviac potrebujú.“

Mladý, plný radosti, blízky, pozorný k svojim ľuďom – k svojim blížnym; je na prechádzke, kočíkuje, sadne si na bicykel, zastaví sa, porozpráva sa, opýta sa hocikoho – na veku mu nezáleží: mladí, starší, chorí... „Byť kňazom v každodennom živote je jednou z dôležitých náuk svätého Josemaríu: posväcovať sa v danom okamihu obyčajného života a hľadať v každodenných udalostiach novosť Boha, tu na periférii, aby som pomohol, ako len môžem.“

O. Nicanor si často oblieka „biely plášť“ a navštevuje pacientov v nemocnici Doctor José Molina Orosa. Stará sa o chorých a navštevuje ich, všetkých, vrátane tých, ktorí sú v paliatívnej starostlivosti. Jeden z lekárov, Agustín, k nemu prechováva zvláštnu náklonnosť: „Spája nás priateľstvo, pretože sa už dlho poznáme. Bol som lekárom na ostrove La Graciosa pravdepodobne ešte predtým, než sa on narodil. Je viac-menej v rovnakom veku ako moje deti.“ Otec Nicanor udeľuje sviatosti a aj pomazanie chorých. Hovorí, že „pre Boha nie je nič stratené“.

Nič a nik. Z vlastnej skúsenosti to vie aj Jimmy, ktorý s presvedčením potvrdzuje: „Vždy, keď som sa vzdialil od Boha, život sa mi pokazil, a vždy, keď som mu bol nablízku, nikdy ma neopustil. Ja ho môžem opustiť, ale Boh ma nikdy neopustí a otec Nicanor taktiež nie.“

Otec Nicanor je zapáleným kňazom, farárom. Vysvetľuje, že to, čo ľudí zbližuje alebo vzďaľuje, je ľudskosť. Chce byť kňazom 24 hodín denne. V tom mu pomáha Knažská spoločnosť Svätého Kríža: plnšie žiť svoje povolanie.

Pre to všetko je presvedčený, že povolanie ku kňazstvu je naozaj úžasné povolanie: „Tak by som chcel žiť a zomrieť – ako farár v tých najbezvýznamnejších štvrtiach.“