Pred siedmimi rokmi som v dôsledku veľkého stresu prestala spať. Dokázala som napríklad vydržať dve celé noci bez spánku, tretiu noc som spala 30 minút a ďalšiu noc opäť vôbec. Cez deň som nemohla kedykoľvek vypnúť, aby som vykompenzovala nedostatok spánku v noci. Mojím rekordom bolo, že som štyri noci po sebe vôbec nespala. Spočiatku som sa, tak ako mnohí ľudia, snažila dosiahnuť spánok bylinkovými čajmi, nejakými psychologickými prostriedkami..., snažila som sa nebyť posadnutá spánkom (ako odporúčali odborníci), čítať ťažké knihy, pliesť atď.
Takmer pol roka som sa každý večer modlila za všetkých, ktorí potrebovali nejakú pomoc.
Keďže nič z toho nepomohlo, lekár mi predpísal niekoľko veľmi silných liekov. Niektoré z nich nezaberali a iné mi na druhý deň bránili normálne pracovať: cítila som sa ako zombie. Niektorí mi radili, aby som počkala, iní hovorili, že je lepšie pokračovať v užívaní silných liekov, ďalší mi dokonca hovorili, že ľudia ako ja sa zbláznia. Samozrejme, že som sa modlila za svoje uzdravenie a mnohí ľudia ma svojimi modlitbami podporovali. Tento stav trval dlho, asi dva alebo tri roky, s rôznou intenzitou. Bola som taká psychicky vyčerpaná, že som dospela k názoru, že moje uzdravenie nie je v Božích plánoch, a slobodne som sa rozhodla ponúknuť to Bohu za tých, ktorí potrebujú modlitby. Cítila som sa zodpovedná za ľudí, ktorí potrebovali takýto druh pomoci. Pomyslela som si: pokiaľ sa nezbláznim, musím im priniesť aspoň nejaký úžitok.
Takmer pol roka som sa každú noc modlila za všetkých, ktorí potrebovali nejakú pomoc, a ak sa mi pošťastilo zaspať na polhodinu alebo hodinu, bola som šťastná a presvedčená, že je to dar od Boha. Svoj stav opisujem podrobne, lebo mnohí ľudia prežívajú niečo podobné a môj príbeh im môže pomôcť.
Vo februári tohto roku mi kamarátka dala novénu k Montse a povedala mi, že môžem prosiť Boha, aby ma uzdravil na jej príhovor. Predtým som o Montse vedela len málo, ale teraz som mala v rukách text novény v španielčine a jej obrázok s relikviou. Rozjímala som o jej živote – takom krátkom a takom plnom, o jej utrpení, vnútornej sile atď. Druhú noc, keď som sa modlila druhý deň novény, som zavrela oči a začala premýšľať o tom, aká bola, ako milovala život, a zrazu som počula vetu: „Ak nechceš spať, nespi!“ Nebol to ani môj hlas, ani myšlienka, ale niečo medzi tým. Najzvláštnejšie je, že to bolo v španielčine a v tej chvíli mi úroveň mojej španielčiny nedovoľovala správne pochopiť túto vetu. Zdalo sa mi, že v tejto vete je sústredené všetko: dobrá rada, útecha a dokonca aj akási výčitka. Ale ja som ju pochopila v jej „plnom zmysle“ a mala som pocit, že som ju nepochopila hlavou, ale srdcom. Po dvadsiatich minútach som zaspala a zobudila sa o piatej ráno. Nasledujúcu noc som si prečítala ďalší deň novény a tiež som spala. Nemohla som uveriť, že je to pravda. Samozrejme, môj spánok nebol taký hlboký ako predtým, ale mala som pocit, že po dlhej chorobe postupne naberám silu.
Dnes môžem povedať, že nespavosť je už za mnou. Ak mi niekedy trvá dlhšie zaspať, poprosím Boha prostredníctvom Montse a funguje to. Som si istá, že o nejaký čas bude vyhlásená za svätú. Hoci som už predtým vedela, že utrpením sa očisťujeme a približujeme k Bohu, až príklad tohto dievčaťa ma „prinútil“ to hlbšie pochopiť a precítiť. Všetci ľudia, ktorí trpia nejakou chorobou a ťažko v tom nachádzajú zmysel, alebo ho ani nenachádzajú, sa môžu prostredníctvom Montse oprieť o Boha a objaviť ho, mať nádej a byť uzdravení.
E. M. – Kazachstan