Ak sa cítime vyvolenými deťmi nášho nebeského Otca – a to naozaj sme! – ako by sme sa nemali neustále radovať? – Premýšľaj nad tým. (Vyhňa, 266)

Aké nádherné je naše povolanie byť kresťanmi, byť Božími deťmi! Dáva nám to už tu na zemi radosť a pokoj, aké svet nemôže dať. (Vyhňa, 269)

Ut in gratiarum semper actione maneamus! Neprestajne vzdávajme vďaku! Ďakujem ti, môj Bože, ďakujem ti za všetko: za to, čo sa mi protiví, za to, čo nechápem, za to, čo mi prináša utrpenie.

Aby mramorový balvan dostal formu, sú potrebné údery. Tak vytesáva Boh do duší obraz svojho Syna. Poďakuj Pánovi za tento dôkaz lásky!

Ak sa nám kresťanom zdá, že sa nemáme dobre, je to preto, že neprikladáme tomuto životu celý jeho božský význam.

Tam, kde ruka ucíti pichnutie tŕňa, oči objavia nádherný, voňavý ružový ker. (Krížová cesta, 6.zastavenie, č.4-5)