V Opus Dei prebieha tento rok Mariánsky rok za rodinu. Keď ste ho vyhlásili, požiadali ste členov Diela, aby sa modlili k Panne Márii za rodiny, a tak sa zjednocovali s úmyslami pápeža Františka. Aký je súčasný stav rodiny, aké sú jej hlavné ťažkosti? A v súvislosti s pápežom, aké sú vaše očakávania z nadchádzajúcej Synody o rodine?

Slávenie tohto Mariánskeho roka je pre mňa istým spôsobom, ako sa pridať k pápežovi, ktorý nástojčivo nalieha na všetkých kresťanov, aby sa modlili za ovocie Synody o rodine. Napĺňa ma radosťou keď vidím, že také veľké množstvo rodín preciťuje Božiu lásku a sú odrazom trinitárnej lásky. Úsilím otcov a matiek, často hrdinským, sa stávajú ,,žiarivými a radostnými domovami”, ako zvykol hovoriť svätý Josemaría. Svoju láskavosť prenášajú na spoločnosť, v ktorej žijú. Existujú však aj mnohé iné rodiny, ktoré prežívajú vážne ťažkosti, alebo také, v ktorých panuje chlad a sebeckosť. Zjednocujúc sa s pápežovými úmyslami by som rád očakával od Synody, že sa stane uznaním a vyjadrením vďačnosti za tie prvé rodiny, ako aj výraznou podporou pre pozitívnu transformáciu tej druhej skupiny rodín. Rád by som tiež bol, keby sa Synoda stala príležitosťou pre rodiny, aby si uvedomili, že ony sú Cirkvou, a že celá Cirkev ich sprevádza v ich každodenných snaženiach.

Ak v tomto roku milosti, medzi dvomi Synodami, dokážeme s Božou pomocou zamerať pozornosť ľudí na rodiny v tej najväčšej núdzi, a znížiť, aj keď len v malej miere počet rodín žijúcich vo vážnych ťažkostiach, dosiahneme tak niečo veľmi významné pre Cirkev, pre spoločnosť ako celok a pre dobro mnohých ľudí. Preto chcem poradiť rodinám, aby čítali pápežove povzbudivé katechézy o otcoch a matkách, o starých rodičoch a príbuzných, o bratoch a sestrách a deťoch.

Ako by ste zhodnotili doterajšie výsledky Mariánskeho roka za rodiny?

Vydávať odpočty v duchovných záležitostiach je vždy ťažké. Ale naša Panna Mária predkladá nášmu Pánovi sústavné a nespočetné modlitby, tie veľkorysé a početné obetovania utrpenia zo strany mnohých chorých ľudí, to množstvo ťažkostí a nedostakov, ktoré ľudia po celom svete obetujú na ten istý úmysel, tisícky a tisícky návštev v mariánskych svätyniach..., ako aj množstvo hodín katechéz a zamyslení sa nad rodinou zo všetkých uhlov pohľadu: antropologického, filozofického, teologického, pastoračného. Veriacich Opus Dei žiadam, aby si urobili svoj vlastný odpočet, vlastné účtovníctvo: aby preskúmali, ako ich hlbšie pochopenie Evanjeliovej skutočnosti rodiny učí milovať maželskú vernosť a byť veľkorysým. Aby tiež pomáhali tým mnohým manželským párom, ktoré prežívajú osobitné ťažkosti, ktorým ešte viac priťažuje (na to by sme nemali nikdy zabúdať) svetová finančná kríza.

Vo vašom príhovore vo Valencii na Teologických dialógoch Almudi ste sa zamerali na postavu vášho predchodcu na čele Opus Dei, Blahoslaveného Álvara del Portillo, v jeho funkcii tajomníka Komisie pre duchovenstvo na II. Vatikánskom koncile. Aké spomienky si na neho uchovávate, čo bolo pre neho osobitne príznačné?

Stačili dve slová od Dona Álvara, aby bol človek naplnený pokojom. Bol to muž, kňaz, biskup veľkej ľudskosti, s úsmevom a dobrotou, ktorá hneď od prvej chvíle prelomila všetky bariéry. Človek sa v jeho prítomnosti musel nevyhnutne cítiť milovaný, vážený, chápaný...Myslím, že tento jeho prirodzený štýl možno odôvodniť aj istou predispozíciou k osobitnej empatii, ale nadovšetko bolo jasné, že tento jeho prívetivý postoj odrážal štýl Evanjelia, ktorý sa naučil od Ježiša Krista, prostredníctvom príkladu svätého Josemaríu.

Mnohí konciloví otcovi, ktorí sa s ním stretli a s ním spolupracovali počas rokovaní II. Vatikánskeho koncilu, len potvrdili tieto postoje a konanie Blahoslaveného Álvara.

Teologické dialógy Almudi sa tento rok zameriavajú na II. Vatikánsky koncil a na kňazstvo, na 50. výročie dekrétu Presbyterorum ordinis. Ako vnímate súčasnú situáciu kňazstva, obzvlášť v Európe, kde sú evidentné problémy, ako je pokles počtu kňazských povolaní. Ako môžeme znovu oživiť povolanie ku kňazstvu?

Určite existujú problémy, ale myslím, že koncilové dokumenty, ako aj magistérium pápežov a mnohých biskupov, pomáhajú novým generáciám odpovedať na povolanie stať sa kňazom s dychtivosťou po svätosti a službe, aj keď by sme pritom radi videli aj viac plodov. Vďaka Bohu a ľuďom dobrej vôle, je nemálo aj tých krajín, kde možno sledovať nárast počtu kňazov a seminaristov.

Sv. Josemaría sa zvykol pýtať: ,,Chceme byť viac?” A hneď aj odpovedal. ,,Tak buďme lepší!” Ak sa my, biskupi a kňazi, budeme s väčším zanietením usilovať o svätosť, ak sa katolíci budú viac modliť za nás a za povolania, ak budeme mať dosť vznešenosti a odvahy osloviť mnohé duše k nasledovaniu Krista, ak budú rodiny, školy a tí čo sa pastoračne starajú o mladých ľudí vykonávať dôkladnú prácu kresťanskej formácie...potom, napriek všetkým problémom, napriek prevládajúcej atmosfére relativizmu a hedonizmu, materializmu, ktorý postihuje tento svet, Pán žatvy nezabudne poslať robotníkov na svoje polia. On sám to tak prisľúbil, pokiaľ ho o to budeme prosiť úprimne a svojimi skutkami...