Pápežov príhovor rodinám v Manile: Modliť sa znamená vedieť snívať

Príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s rodinami 16. januára 2015 v krytej hale štadióna „Mall of Asia Arena" v Manile

Drahé rodiny, drahí priatelia v Kristovi,

som vám veľmi vďačný za to, že ste tu dnes večer prítomní a za vaše svedectvo lásky k Ježišovi a jeho Cirkvi. Ďakujem biskupovi Reyesovi, predsedovi biskupskej komisie pre rodinu a život, za jeho slová privítania vo vašom mene. Osobitne ďakujem tým, ktorí sa podelili o svoje svedectvá a svoj život viery s nami. Cirkev na Filipínach je požehnaná apoštolátom mnohých hnutí venujúcich sa rodinám. A ja im ďakujem za ich svedectvo.

Písmo hovorí o sv. Jozefovi veľmi málo a tam, kde ho spomína, často je v situácii, keď odpočíva, napríklad spí, keď mu anjel vo sne zjavuje Božiu vôľu. V evanjeliovom úryvku, ktorý sme práve počuli, vidíme Jozefa, ktorý odpočíva nie raz, ale dvakrát. Dnes večer chcem aj ja odpočívať v Pánovi spolu s vami všetkými, myslím tým odpočívať v Pánovi spolu s rodinami. A spomínam si na moju rodinu, na môjho otca, moju mamu, môjho starého otca, mamu môjho starého otca. Dnes odpočívam s vami a rád by som sa s vami zamýšľal nad darom rodiny.

Ale najprv by som rád povedal niečo o sne. No moja angličtine je slabá. Ak mi dovolíte, rád by som požiadal pána Milesa, aby prekladal, a ja budem hovoriť po španielsky.

Páči sa mi táto myšlienka o snívaní v rodine. Všetky mamy a otcovia snívali o svojom dieťati počas deviatich mesiacov. Je to pravda, či nie? [zhromaždenie volá: Áno!] Snívať o tom, aké bude dieťa. Nie je možné, aby rodina nesnívala. Ak sa v rodine stratí schopnosť snívať, deti nerastú, láska nerastie, život ochabuje a vyhasína. [aplauz] Preto odporúčam, aby ste si večer, keď si spytujete svedomie, kládli tiež aj túto otázku: Sníval som dnes o budúcnosti mojich detí? Sníval som dnes o láske môjho manžela, manželky? Sníval som aj o mojich rodičoch, starých rodičoch, ktorí utvárali dejiny? Je veľmi dôležité snívať! Predovšetkým snívať v rodine. Nestraťte túto schopnosť snívať! [aplauz]

A koľko ťažkostí v manželskom živote nachádza vyriešenie, keď dávame priestor snívaniu, ak sa zastavíme a myslíme na manžela, na manželku. A snívame o tom dobre, ktoré je v ňom, v nej, o pozitívach, ktoré má. Preto je veľmi dôležité obnovovať lásku každodenne pomocou predstavivosti. Nikdy neprestaňte byť novomanželmi!

Spánok Jozefovi zjavil Božiu vôľu. V tejto chvíli odpočívania v Pánovi, zastaviac sa uprostred našich mnohých povinností a každodenných aktivít, Boh hovorí aj k nám. Hovorí k nám v čítaní, ktoré sme počuli, v modlitbách a svedectvách a v tichu nášho srdca. Zamyslime sa nad tým, čo nám Pán hovorí, osobitne v dnešnom evanjeliu. Tento úryvok má tri aspekty, o ktorých by sme mali uvažovať: najprv - odpočívať v Pánovi, po druhé- vstať s Ježišom a Máriou a po tretie- byť prorockým hlasom.

Odpočívať v Pánovi. Odpočinok je potrebný pre zdravie našej mysle a nášho tela, napriek tomu je niekedy veľmi ťažké odpočívať, kvôli rôznym povinnostiam, ktoré máme. Odpočinok je nevyhnutným aj pre naše duchovné zdravie, aby sme mohli počúvať Boží hlas a pochopiť, čo od nás žiada. Jozef bol vybraný Bohom, aby bol domnelým otcom Ježiša a Máriiným ženíchom. Ako kresťania, aj vy ste povolaní, tak ako Jozef, pripraviť Ježišovi domov. Vytvoriť Ježišovi dom! Pripravujete mu domov vo vašich srdciach, vašich rodinách, vašich farnostiach a vašich komunitách.

Aby ste dokázali počúvať a prijímať Božie volanie a tak pripravili Ježišovi domov, musíte byť schopní odpočívať v Pánovi. Musíte si každý deň nájsť čas na odpočívanie v Pánovi, na modlitbu. Modlitba je odpočívaním v Bohu. Ale vy mi môžete povedať: Svätý Otče, ja by som sa aj chcel modliť, ale mám veľmi veľa práce! Musím sa starať o moje deti, mám doma povinnosti, som tak unavený, že nedokážem ani dobre spať. Je to tak. To môže byť pravda, ale ak sa nebudeme modliť, nikdy nespoznáme to najdôležitejšie zo všetkého: Božiu vôľu s nami. A v každej našej aktivite, v našej pracovnej vyťaženosti, s našou modlitbou dosiahneme všetko.

Odpočívať v modlitbe je osobitne dôležité pre rodiny. Predovšetkým v rodine sa učíme ako sa modliť. Nezabudnite: keď sa rodina spoločne modlí, zotrvá pospolu. Toto je dôležité. Tam spoznávame Boha, rastieme ako muži a ženy viery, cítime sa ako členovia najväčšej Božej rodiny, Cirkvi. V rodine sa učíme milovať, ako odpúšťať, ako byť štedrí a otvorení, a nie uzavretí a egoisti. Učíme sa hľadieť ďalej než len na svoje vlastné potreby, stretávať druhých a deliť sa s nimi o náš život. Preto je dôležité modliť sa ako rodina, tak veľmi dôležité! Preto sú rodiny tak dôležité v Božom pláne pre Cirkev! Odpočívať v Pánovi znamená modliť sa, a to spoločne v rodine.

hcel by som vám tiež povedať niečo veľmi osobné. Veľmi milujem svätého Jozefa, lebo je to muž silný a tichý. Na mojom písacom stole mám sochu sv. Jozefa, ako spí. A spiac sa stará o Cirkev! Áno! Dokáže to. A keď mám nejaký problém, nejakú ťažkosť, napíšem to na lístok a položím ho sv. Jozefovi k nohám, aby o tom sníval! To znamená, aby sa za tento problém modlil!

Druhým aspektom je vstať s Ježišom a Máriou. Tieto cenné chvíle odpočinku, prestávky s Pánom v modlitbe, sú chvíľami, ktoré by sa nám mohlo žiadať predĺžiť. Ale rovnako ako sv. Jozef, aj my, keď začujeme Boží hlas, musíme sa zobudiť z nášho sna, musíme vstať a konať, v rodine musíme vstávať a konať (por. Rim 13,11). Viera nás nevytrháva zo sveta, ale hlbšie nás do neho začleňuje, to je veľmi dôležité. Musíme vnikať hlbšie do sveta, no v sile modlitby. Každý z nás totiž uskutočňuje osobitnú úlohu pri príprave príchodu Božieho Kráľovstva na svet.

Ako bol dar Svätej rodiny zverený sv. Jozefovi, tak je dar rodiny a jej miesto v Božom pláne zverené nám. [v španielčine:] Rovnako ako u sv. Jozefa. Dar Svätej rodiny mu bol zverený, aby sa oň staral. Každému z vás a z nás – lebo aj ja som synom rodiny – každému je zverený Boží plán, aby sme ho uskutočňovali. [v angličtine:] Pánov anjel zjavil Jozefovi nebezpečenstvá, ktoré hrozili Ježišovi a Márii, a prikázal im, aby utiekli do Egypta a neskôr sa usadili v Nazarete. A práve takto nás Boh v našej dobe volá, aby sme rozpoznávali nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú naše rodiny a chránili ich pred zlom. A buďme v strehu pred novými ideologickými kolonizáciami.

Existujú ideologické kolonizácie, ktoré sa snažia zničiť rodinu. Nerodia sa zo sna, z modlitby, zo stretnutia s Bohom, z misie, ktorú nám Boh dáva. Prichádzajú zvonka, a preto im hovorím kolonizácie. Nestraťme slobodu poslania, ktoré nám dáva Boh, poslania, ktorým je rodina! A tak, ako naše národy v istom momente svojej histórie došli k zrelosti povedať „nie" akejkoľvek politickej kolonizácii, ako rodiny musíme byť veľmi, veľmi múdri, veľmi akcieschopní, silní, aby sme povedali „nie" každej snahe o ideologickú kolonizáciu rodiny. A prosme si o príhovor sv. Jozefa, ktorý je priateľom anjela, aby sme vedeli, kedy povedať „áno" a kedy povedať „nie".

Ťažkostí, ktoré doliehajú na dnešné rodiny, je veľa. Tu na Filipínach, mnoho rodín ešte stále trpí na následky prírodných katastrof. Ekonomická situácia spôsobila rozdelenie rodín v dôsledku migrácie a hľadania práce. Okrem toho finančné problémy sužujú mnohé rodiny. Zatiaľ čo príliš veľa ľudí žije v extrémnej chudobe, iných si opantal materializmus a životné štýly, ktoré ničia rodinný život a najzákladnejšie nároky kresťanskej morálky. Tieto sú ideologickou kolonizáciou. Rodina je tiež ohrozovaná rastúcimi pokusmi zo strany niektorých predefinovať samotnú inštitúciu manželstva, relativizmom, kultúrou chvíľkovosti, chýbajúcou otvorenosťou voči životu.

Myslím na blahoslaveného Pavla VI., ktorý vo chvíli, keď sa poukazovalo na problém nárastu populácie, mal odvahu brániť otvorenosť rodiny k životu. Poznal ťažkosti, ktoré sa vyskytovali v každej rodine, preto bol vo svojej encyklike veľmi milosrdný voči osobitným prípadom. A žiadal spovedníkov, aby boli v osobitných prípadoch veľmi milosrdní a chápaví. No on hľadel ďalej: hľadel na národy zeme a videl túto hrozbu deštrukcie rodiny jej pozbavením detí. Pavol VI. bol odvážny, bol dobrým pastierom a upozornil svoje ovce na prichádzajúcich vlkov. Nech nás v tento večer požehnáva z neba!

Svet potrebuje dobré a silné rodiny, aby prekonal tieto nebezpečenstvá! Filipíny potrebujú rodiny, ktoré budú sväté a plné lásky, aby uchovávali krásu a pravdu o rodine v Božom pláne a boli podporou i príkladom pre iné rodiny. Každé ohrozenie rodiny je ohrozením samotnej spoločnosti. Budúcnosť ľudstva, ako to často hovoril sv. Jána Pavol II., prechádza cez rodinu (por. Familiaris consortio, 85). Budúcnosť prichádza cez rodinu. Chráňte teda vaše rodiny! Chráňte vaše rodiny! Hľaďte na ne ako na najväčší poklad vašej krajiny a vždy ich živte modlitbou a milosťou sviatostí. Rodiny budú mať vždy svoje skúšky, nepotrebujú, aby ste im pridávali ďalšie! Naopak, buďte živými príkladmi lásky, odpustenia a pozornosti. Buďte svätyňami úcty k životu, ohlasujúc posvätnosť každého ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť. Akým veľkým darom pre spoločnosť by bolo, keby každá kresťanská rodina naplno žila svoje vznešené povolanie! Preto vstaňte s Ježišom a Máriou a vydajte sa na cestu, ktorú Pán načrtáva pre každého z vás.

Evanjelium, ktoré sme dnes počuli nám pripomína, že našou kresťanskou povinnosťou je byť prorockým hlasom uprostred našich komunít. Jozef počúval hlas Pánovho anjela a odpovedal na Božie volanie starať sa o Ježiša a Máriu. Týmto spôsobom konal svoju úlohu v Božom pláne a stal sa požehnaním nielen pre Svätú rodinu, ale aj požehnaním pre celé ľudstvo. Spoločne s Máriou bol Jozef vzorom pre Ježiša ako chlapca, ktorý rástol v múdrosti, veku a milosti (por. Lk 2,52). Keď rodiny privádzajú na svet deti, vychovávajú ich vo viere a v zdravých hodnotách a učia ich, aby prispievali k dobru spoločnosti, stávajú sa požehnaním pre svet. Rodina sa môže stať pre svet požehnaním. Božia láska sa sprítomňuje a je činná tým, ako milujeme a konáme dobré skutky. Rozširujeme Kristovo Kráľovstvo vo svete. A keď tak konáme, potvrdzujeme svoju vernosť prorockému poslaniu, ktoré sme prijali v krste.

Počas tohto roka, ktorý vaši biskupi vyhlásili za Rok chudobných, vás chcem ako rodiny požiadať, aby ste boli osobitne vnímaví na naše povolanie byť Ježišovými misionárskymi učeníkmi. To znamená byť pripravenými ísť za hranice vašich domovov a starať sa o našich bratov a sestry vo väčšej núdzi. Zvlášť vás prosím, aby ste sa zaujímali o tých, ktorí nemajú vlastnú rodinu, osobitne o starých a o deti bez rodičov. Nedopusťte, aby sa cítili izolovaní, osamotení a opustení, ale pomáhajte im, aby cítili, že Boh na nich nezabudol.

Dnes som bol nanajvýš dojatý v srdci po omši, keď som navštívil ten domov pre opustené deti, bez rodiny. Koľko ľudí v Cirkvi pracuje, aby tento dom bol jednou rodinou! Toto znamená prorocky raziť cestu v tom, čo znamená rodina!

I keď ste azda sami chudobní v materiálnom zmysle, máte však veľké bohatstvo darov, ktoré dávate k dispozícii, keď ponúkate Krista a spoločenstvo jeho Cirkvi. Neukrývajte svoju vieru, neukrývajte Ježiša, ale prinášajte ich do sveta a ponúkajte svedectvo vášho rodinného života!

Drahí priatelia v Kristovi, vedzte, že sa stále za vás modlím! [potlesk] Modlím sa dnes za rodinu, modlím sa, aby Pán neustále prehlboval vašu lásku k nemu a aby sa táto láska mohla prejaviť vo vašej vzájomnej láske a láske k Cirkvi. Nezabudnite na spiaceho Ježiša. Nezabudnite na spiaceho Jozefa. Ježiš spal pod ochranou Jozefa. Nezabudnite: snom rodiny je modlitba. Nezabudnite sa modliť za rodinu. Často sa modlite a prinášajte ovocie vašej modlitby do sveta, aby všetci mohli spoznať Ježiša Krista a jeho milosrdnú lásku. A prosím vás, spite aj za mňa, modlite sa za mňa, pretože skutočne potrebujem vaše modlitby a budem vždy na nich závislý! Ďakujem vám veľmi pekne.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

http://sk.radiovaticana.va/