Opus Dei

„Túto cestu je možné zhrnúť do jediného slova: milovať. Milovať – to znamená mať veľké srdce, spolucítiť so starosťami tých, ktorí nás obklopujú, vedieť odpúšťať a pochopiť: obetovať sa spolu s Kristom za všetky duše.“ (sv. Josemaría)

Vedomie, že sme stále v Božej prítomnosti, v nás živí nádej. Z nej potom ako pramene vyvierajú radosť a pokoj, ktoré robia plodným náš život aj život ľudí okolo nás.

Krása povolania k založeniu si kresťanskej rodiny so sebou prináša povolanie k svätosti, ktorá nie je druhotriedna, ale prvotriedna.

Pre kresťana nie je apoštolát iba „úloha“ alebo aktivita, ktorej sa venuje niekoľko hodín denne. Je to potreba vychádzajúca zo srdca, ktoré je „v Kristovi jedno telo a jeden duch“.

„V procese rozlišovania povolania nie sme nikdy sami, lebo každé povolanie sa rodí a formuje v Cirkvi.“

​Tajomstvo slobodného srdca: vzdať sa pozemskej lásky, aby svet mohol byť naplnený svetlom Božej lásky.

Povolanie do Opus Dei je volaním k interpretácii Božej partitúry, k hraniu Božej hudby, ktorej variácií je toľko, koľko je ľudí.

Príbehov povolania je toľko, koľko je ľudí. V tomto redakčnom článku predkladáme niektoré z najčastejších medzníkov na ceste, na ktorej môže človek spoznať svoje povolanie.

Poslanie rodičov nespočíva len v prijatí detí, ktoré im Boh pošle: trvá po celý život a jeho horizontom je nebo.

Sme, akí sme. Nič viac, nič menej. Ale to, akí sme, nám umožňuje nasledovať a slúžiť cirkvi. Nasledujúci text sa podrobnejšie zaoberá otázkou Božieho volania ku každému z nás.