Raz som videl orla zavretého v železnej klietke. Bol špinavý, napoly ošklbaný a v pazúroch držal kus zdochliny. Pomyslel som si vtedy, čo by sa asi stalo so mnou, keby som zahodil povolanie, ktoré som od Boha dostal. Prišlo mi ľúto tohto osamelého a uväzneného vtáka, ktorý sa narodil na to, aby sa vznášal vo výšinách a hľadel priamo na slnko. Aj my môžeme vystúpiť až k „pokorným výšinám“ Božej lásky, výšinám služby všetkým ľuďom. No na to nesmú zostať v duši žiadne temné zákutia, do ktorých by nemohlo preniknúť Kristovo slnko. Musíme ju zbaviť všetkých starostí, ktoré nás od neho odďaľujú; a potom bude Kristus v tvojom rozume, Kristus na tvojich perách, Kristus v tvojom srdci, Kristus v tvojich skutkoch. Celý tvoj život – srdce i skutky, rozum i slová – budú naplnené Bohom. (...)
Pros o to spolu so mnou Pannu Máriu, a predstavuj si, ako asi ona prežívala tie mesiace v očakávaní Syna, ktorý sa mal narodiť. A naša Pani, Svätá Mária, sa pričiní, aby sa z teba stal alter Christus, ipse Christus – druhý Kristus, sám Kristus! (Ísť s Kristom, 11)