Dovoľ, aby som ti – medzi inými – pripomenul niektoré z jasných nedostatkov pokory:

- Myslieť si, že to, čo robíš alebo hovoríš, je lepšie ako to, čo robia alebo hovoria iní;

- Chcieť, aby bolo vždy po tvojom;

- Prieť sa bez dôvodu, alebo – ak ho máš – tvrdohlavo a nevychovane nástojiť na svojom;

- Vyjadrovať svoj názor bez toho, že by ťa o to žiadali, alebo že by to vyžadovala láska;

- Znevažovať mienku iných;

- Neuvedomovať si, že všetko tvoje nadanie a kvality sú len požičané;

- Neuznať, že nie si hodný akejkoľvek pocty či uznania, dokonca ani zeme, po ktorej šliapeš, ani vecí, ktoré vlastníš;

- Citovať v rozhovoroch sám seba ako príklad;

- Hovoriť o sebe zle, aby si o tebe vytvorili dobrú mienku, alebo aby ti protirečili;

- Vyhovárať sa, keď ťa karhajú;

- Zakrývať pred duchovným otcom niektoré svoje zahanbujúce chyby, aby nestratil svoju mienku o tebe;

- Počúvať s uspokojením, keď ťa chvália, alebo sa tešiť, že o tebe dobre hovorili;

- Trápiť sa, že iných uznávajú viac ako teba;

- Odmietať plniť ,,podradné“ úlohy;

- Hľadať možnosť alebo priať si vyniknúť;

- Vsúvať do rozhovoru slová samochvály, alebo slová, čo upozornia na tvoju počestnosť, dôvtip alebo schopnosti, profesionálnu prestíž…;

- Hanbiť sa za to, že máš nedostatok určitých dobier. (Brázda, 263)