José María Hernández Garnica sa narodil 17. novembra 1913 v Madride a zomrel 7. decembra 1972 v Barcelone. Získal doktorát z baníctva, prírodných vied a teológie. O prijatie do Opus Dei požiadal 28. júla 1935. Počas svojho života vždy štedro odpovedal na Božie volanie, pričom centrom jeho života bola svätá Omša.

Apoštolsky bol veľmi plodný. Vždy bolúzko zjednotený so sv. Josemaríom, zakladateľom Opus Dei, a tešil sa jeho veľkej dôvere. Boh ho obdaroval mnohými talentami, ktoré vložil do služby Cirkvi a všetkým, ktorí s ním prišli do kontaktu. Jeho jednoduchosť, výnimočná úprimnosť a otvorenosť priťahovali ľudí, aj keď sa on sám považoval za ich služobníka. 25. júna 1944 bol vysvätený za kňaza. Neskôr ho sv. Josemaría poveril rozvojom apoštolskej práce Opus Dei medzi ženami v Španielsku, čo uskutočňoval po celej krajine spolu s mnohými ďalšími kňazskými úlohami. Neskoršie vykonával kňazský úrad v mnohých európskych krajinách, vrátane Anglicka, Írska, Francúzska, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Belgicka a Holandska.

Posväcoval svoj profesionálny život a neskôr svoju kňazskú službu s veľkou veľkorysosťou. Naučil sa mnoho jazykov, prispôsobil sa mnohým situáciám a zniesol veľa nepríjemností v krajinách, kde apoštolská práca Opus Dei ešte len začínala. Trpezlivo a s duchom obety prijímal rôzne choroby, najmä utrpenie spojené na konci jeho života s rakovinou, ktorá trvala viac ako rok. Keď sa v predvečer slávnosti Nepoškvrneného počatia v roku 1972 modlil, Boh ho povolal k sebe.