Práve sme sivypočuli slávnostné čítaniadvochtextovSvätéhopísma zaradenéna21.nedeľuposviatku Všetkých svätých.Účinky tohotoBožiehoslova vásuvedú tam, kde vás chcem aj ja osloviť. Budú toslovákňaza, vyslovené predveľkou rodinouBožíchdetív jehosvätejCirkvi.Slová,ktoréchcú mať nadprirodzenýobsah,hlásaťBožiuveľkosťaBožiemilosrdenstvoľuďom;slová,ktoré váschcú pripraviť naúčinky Eucharistie,ktorútu na dnesNavarrskejuniverzite slávime.
Premýšľajtechvíľunadskutočnosťou,ktorúsomprávespomenul.Slávime svätúEucharistiu,posvätnúobeťTelaaKrviPána,konáme teda najsvätejšiu anajvýznamnejšiučinnosť,akúmy ľudiamôžemevďakaBožejmilostiv tomtoživotekonať. PrijaťTeloaKrvPánav istomzmysleznamenáodpútaťsaodnašich pozemských ačasnýchväziebabyťs Bohom už nanebesiach,kdenámJežišKristuszotriekaždúslzuz očía kdeuž nebudeanismrťanismútok,nárekanibolesť,pretožečopredtýmbolo,pominie.( por. Zj. 21, 4)
Táto,takutešujúcaa hlbokápravda,tentoeschatologickývýznam Eucharistie,akohovoriateológovia,byvšakmohlabyťnesprávnepochopená:dochádzalok tomu vždy, keďsaobjavilasnahapredstaviťkresťanskúexistenciuakoniečočisto spiritualného,, ---jaby sompovedalspiritualistického ---,prislúchajúcelen čistým,mimoriadnymľuďom,ktorí sanešpiniaopovrhovnutia hodnýmivecamitohtosveta,aleboich nanajvýštolerujúakoniečo,čonutneexistujepopriduchu,kým žijeme na tejto zemi.
Keďsanavecipozerátakto,jediným miestomkresťanskéhoživotasastávachrám; abyťkresťanomtedaznamenáchodiťdokostola,zúčastniťsaposvätnýchobradov,začleniťsadocirkevnejobce,doakéhosisegregovanéhosveta,ktorýsámsebapredstavuje ako predsieňnebies,zatiaľčozvyyšoksvetasiidesvojou vlastnoucestou.Kresťanskéučenie a život v milosti by satedazľahkadotklirušného behuľudských dejín,alenikdy by sa s nimi nestretlo.
Dnešnéhooktóbrovéhoránachystáme konaťpamiatkuPánovhoutrpenia a jednoduchopovieme nietaktodeformovane chápanémukresťanstvu.Zamyslitesanachvíľunadrozmermy našejeucharistie,našej prejavenej vďaky. Nachádzamesav jedinečnomchráme; mohlibysmepovedať,želoďoujeuniverzitná sála,retáblomuniverzitnáknihovňa;tamsústroje,ktoréstavajúnašebudovy,ahorenavarrskénebo...
Nedokazuje vámtakýtovýpočetplastickyanezabudnuteľne,žeskutočnýmmiestomvašejkresťanskejexistencieje všednýživot ?Detimoje,tam,kdesúvašibratiaľudia,tam,kdesúvašetúžby ,vašapráca,vašelásky,tamje miestovášhokaždodennéhostretávaníms Kristom.Uprostrednajmateriálnejšíchpozemskýchvecísapreto nachádzamiesto,kdesamusímeposväcovaťslužbouBohuavšetkýmľuďom.
HlásalsomtoneprestajneslovamiPísmasvätého:svetnie je zlý,je predsa Jeho stvorením,predsananehopozrelavidel,žejetodobré./ Por.Gn1,7anasl. /.
Tomyľudiahorobímezlým aošklivým ,svojimihriechmiasvojounevernosťou.Nepochybujteotom,detimoje:akýkoľvekúnikpredpoctivýmikaždodennýmiskutočnosťamijevovašomprípademužovažienzosveta,v rozpores Božouvôľou.
Naopakterazmusímes novouistotou pochopiť,žeBohvásvolá,abystemuslúžiliv civilných,svetských a hmotnýchčinnostiachľudskéhoživota.V laboratóriách,naoperačnomsálenemocnice,v kasárňach,nakatedreuniverzity,v továrni,v dielni,napoli,doma.A v každejz tohoto obrovskéhomnožstvaprácna náskaždýdeňčakáBoh.Majtetonapamäti;v najbežnejšíchsituáciáchjeskryténiečosväté,božskéajenakaždomz vás,abytonašiel.
Vysokoškolákom a robotníkom, ktorí za mnou chodievali v tridsiatich rokoch, som hovorieval,žemusia vedieť zhmotniťduchovný život.Chcelsomich tak odviesťodpokušenia,ktorébolo a je i dnes také časté, žiťdvojitý život.Vnútorný život, život vzťahu s Bohom na jednej strane a život druhý, iný, odlišný a oddelený, život rodinný, pracovný a spoločenský, plný drobných pozemských skutočností.
To nie, deti moje! Nemôže existovať dvojaký život, nemôžeme byť schizofrenickí ak chceme byť kresťanmi.Je len jeden životz telaaducha atentoživotmusíbyť ----- v dušiiv tele ----svätýaplnýBoha.Neviditeľného Boha nájdeme v najviditeľnejších a najhmotnejších veciach.
Niet inej cesty, deti moje. Buď dokážeme Pánanájsťvo svojom všednom živote,alebo ho nenájdeme nikdy.Preto vámmôžem povedať,že naša doba potrebuje skutočnostiazdanlivonajobyčajnejším situáciám vrátiťichvznešený pôvodnýzámer, daťichdo služieb Božieho kráľovstva,zduchovnieť ich tým, že z nichurobímeprostriedok nášho trvalého stretávania s Ježišom Kristom a príležitosťouk takémuto stretnutiu. Opravdivýkresťanský zmysel ---hlásaťzmŕtvychvstanievšetkého telesného ---sa vždy logicky stretával s odmietnutím telesného, beztoho,aby sa bál, že bude obvinenýz materializmu. Je preto možné hovoriť okresťanskom materializme, ktorý sa odvážne stavia proti materializmom,ktorésú duchu uzatvorené .
Čím inýmsú sviatosti --- stopy vteleného Slova,ako hovorili starovekí kresťania --- ako najjasnejší prejav tejto cesty, ktorú Boh zvolil, aby nás posvätil a priviedol do neba?Nevidíte, že každá sviatosť je Božia láska so všetkou jejtvorivoua výkupnou silou, ktorá sa nám dáva prostredníctvom hmotných prostriedkov?Čím iným je táto Eucharistia---už skoro začne --- ako klaňania hodným Telom a Krvou nášho Spasiteľa, ktorý sa námponúka prostredníctvom úbohého materiálna tohoto sveta – vína a chleba --, prostredníctvomčlovekom vypestovaných plodov prírody, akoto pripomenulekumenický koncil? / Gaudium et Spes,38 /
Teraz už chápeme, deti, že apoštol mohol napísať:... --- všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží. / 1.Kor. 4, 22-23. / Jedná sao vzostupný pohyb, ktorý chceSvätýDuch, vliaty do našich sŕdc, vyvolať vo svete:zo zeme až k Pánovej sláve. A aby bolo jasné, že tomuto pohybuprislúcha aj to zdanlivo najprozaickejšie, sv. Pavel napísal tiež: Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu./ 1. Kor. 10,31 /
Toto učenie Svätéhopísma, ktoré je vyjadrené – ako viete – v samom jadre Opus Dei, vás má viesť k tomu, aby ste svoju prácu vykonávali dokonale, milovali Boha a ľudí tak, že svoju lásku vložíte do drobných vecí, z ktorých pozostáva váš obvyklý pracovný deň, a nájdeteono božské niečo, ktoré sa skrýva v drobnostiach. Nanajvýš vhodné sú na tomto mieste verše kastilského básnika:
Len pokojne a poriadne:/ urobiť veci dobre / na tom záleží./ Nestačílen ich urobiť. ( A.Machado,Poestas completas, CLXI -- Proverbios ycantares, XXIV, Espasa-Calpe, Madrid 1940.
Ubezpečujem vás, deti moje, že ak nejaký kresťan s láskou vykonáva tu najmenej významnú každodennú činnosť, prekypuje jeho skutok Božím významom. Preto som vám opakoval, doslova som do vás vtĺkal, že kresťanské povolaniespočíva v tom, že z každodennej prózy sa tvoria verše. Zdá sa nám, deti moje, že na obzore splývajú nebesia a zem. Ale nie, miestom, kde sa naozaj spojujú, je vaše srdce, ak sväto prežívate obyčajný život...
Práve som povedal : žiť sväto obyčajnýživot. Týmito slovami naznačujem celý program vášho kresťanskéhokonania. Zanechajte teda snívanie, falošný idealizmus, fantazírovanie, to, čo nazývammystický kiežbyzmus – kiež by sa bol neoženil, kiež by som nemal toto povolanie, kiež by som bol zdravší, kiež by som bol mladý, kiež by som bol starý!--, a skromne sa obráťte k najhmotnejšej a najbezprostrednejšej skutočnosti. Tam je Pán: Pozrite na moje ruky a nohy, povedal vzkriesený Kristus, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa ! Veďduch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám../Lk24,39 /
Mnoho aspektov svetského prostredia, v ktorom sa pohybujete, sa vám na základe týchto právd osvetlí. Pomyslite napríklad na to, ako pôsobíte v spoločenskom živote ako občania. Človek, ktorý vie, že svet – a teda nie len chrám – je miestom jeho stretávania s Kristom, tento svet miluje, snaží sa získať dobrú intelektuálnu a profesionálnu výbavu a celkom slobodne si vytvára názor na problémy existujúce v prostredí, v ktorom sa pohybuje, a prijíma v dôsledkutoho vlastné rozhodnutia, ktoré vychádzajú – pretože sú to rozhodnutie kresťana – tiež z osobnej reflexie, ktoré sa pokorne snaží v týchto malých i veľkých detailoch života nájsť Božiu vôľu.
Ale tomuto kresťanovi nikdy ani len nenapadne veriť alebo hovoriť, že zostupuje z chrámu do sveta, aby reprezentoval Cirkev, že jehoriešenia sú katolíckymi riešeniami týchto problémov!To totiž nejde, deti moje! To by bol klerikalizmus, oficiálny katolicizmus, alebo ako to chcete nazvať. V každom prípade je to znásilňovanie prirodzenej povahy vecí. Musíte všade šíriť opravdivú laickú mentalitu, ktorá vedie k trom záverom:
--- musíme byť dostatočne čestní, aby sme na seba mohli vziať ťarchu vlastnej zodpovednosti;
--- musíme byť dostatočne kresťanmi, abysme bolischopní rešpektovať bratov vo viere, keď navrhujú iné riešenia,aké sú tie naše a o ktorých sa dá diskutovať;
--- musíme byť dostatočne katolíkmi, aby sme nevyužívali našu Matku Cirkev a nezaplietali ju do svojich svetských straníckychzrážok.
Je zrejmé, že na tomto poli, ani na žiadnom inom, by ste nemohli uskutočňovať tento program a sväto prežívať všedný život, netešilisa takej slobode, ktorú vám priznáva Cirkev a súčasne vašu dôstojnosť mužov a žien stvorených k Božiemu obrazu. Osobná sloboda je v kresťanskom živote zásadnou vecou. Ale nezabúdajte, deti moje, že hovorím vždy o zodpovednej slobode.
Vnímajte teda moje slovátak, ako ich hovorím. Ako výzvu, aby ste využívali – nielen v naliehavých prípadoch ale denne! – svoje práv a šľachetne plnili svoje povinnosti ako občania – v politickom, ekonomickom, v univerzitnom, profesionálnom živote – a udatne prijímali všetky dôsledky slobodných rozhodnutí a svoju osobnú nezávislosť. A táto kresťanská mentalita vám umožní vyhnúť sa každejneznášanlivosti,každému fanatizmu a – teraz to poviem pozitívne – privedie vás k tomu, že budete v mierižiť so všetkými svojimi spoluobčanmi a tiež zlepšovaťspolunažívanie v rôznych oblastiach života spoločnosti.
Viem, že nemusím opakovať, čo som počas toľko rokovneustále hovoril. Učenie o občianskej slobode, spolužitía vzájomnom pochopení je veľmi dôležitou súčasťou posolstva, ktoré šíri Opus Dei. Mám azda znovuopakovať, že muži a ženy, ktorí chcú slúžiť Kristovi v Božom Diele, sú jednoduchorovnakýmiobčanmi ako všetci ostatní, ktorí sa s vážnou zodpovednosťou – až do najkrajnejšíchdôsledkov – snažia žiť svoje kresťanské povolanie?
Moje deti neodlišuje od ich spoluobčanov nič. Naopak, okrem viery nemajú nič spoločné s členmi rehoľných kongregácií. Mám rád rehoľníkov a chovám úctu a obdiv k ich klauzúre, ich apoštolátom, ich opusteniu sveta – ich contempus mundi --,ktoré sú v Cirkvi ďalšími znakmi svätosti. Ale Pán mi nedal rehoľné povolanie a želať siich pre seba by bolo narušením rádu. Žiadna moc na zemi mňa nemôže prinútiť, aby som bol rehoľníkom, rovnakoako mňa žiadna moc nemôže donútiť k uzavretiu manželstva. Som svetský kňaz: kňaz Ježiša Krista, vrelo milujúcisvet.
Kto sú tí, ktorí nasledovali Ježiša Krista spolu so mnou, úbohým hriešnikom? Malé percento kňazov, ktorí predtým vykonávali laickú profesiu alebo remeslo. Veľké množstvo svetských kňazov z mnohých diecéz sveta, ktorí potvrdzujúsvoju poslušnosť voči príslušným biskupom i svoju lásku a zväčšujú účinnosť svojej práce v diecéze, ktorí majú ako na kríži ruky vždy roztvorenédokorán, aby sa im do srdca vošli všetky duše; sú to kňazi, ktorí sú ako ja uprostred ulice, žijú vo svete a svet milujú. A konečne je to veľké množstvo mužov a žien rôznych národností, jazykov a rias, ktorí vykonávajú svoju profesiu ( väčšina z nich sú ženatí a vydaté, tí ostatní nie), zúčastňujú sa spolu svojimi so svojimi spoluobčanmi na vážnej úlohe urobiť spoločnosť tohoto času ľudskejšiu a spravodlivejšiu, na ušľachtilom každodennom boji, a s osobnou zodpovednosťou – opakujem –prežívajú po boku ostatných ľudí úspechy a neúspechy, keď sa snažia plniť svoje povinnosti a uplatňovať svoje sociálne a občianske práva. A to všetko naprosto prirodzene, ako každý svedomitý kresťan, bez stopy mentality vyvolencov; sú súčasťou celku s ostatnými a snažia sa zachytiť božské lúče, ktoré sa odrážajú i v tých najobyčajnejších skutočnostiach.
Taktiež práce,ktoré vykonáva Opus Dei ako celok, majú výlučne svetskú povahu: nie sú to cirkevné diela. Nevedie ich žiadny zástupca cirkevnej hierarchie. Sú to práce, humanitného, kultúrneho, sociálneho charakteru, vytvárané občanmi, ktorí sa ich snažia preniknúť svetlom evanjelia a zapáliť Kristovou láskou. Objasní vám to jeden príklad: Opus Dei nechce a nikdy nebude chcieť riadiť diecézne semináre, kde biskupi ustanovení Duchom svätým/Sk 20,28 /pripravujú budúcich kňazov.
Naopak Opus Dei stará sa o vzdelávacie strediská pre robotníkov a roľníkov, základné, stredné a vysoké školy a o mnoho iné najrôznejšie činností po celom svete, pretože jeho apoštolské úsilie je – ako som napísal pred mnohými rokmi – morom bez brehov.
Ale prečo by som sa mal o tejto veci ďalej šíriť, keď sama vaša prítomnosť je jasnejšia ako najdlhší príhovor? Vy, priatelia Navarrskej univerzity, ste súčasťou ľudu, ktorý vie, že je povinný podieľať sa na rozvoji, ku ktorému prislúcha. Vaša srdečná podpora, vaša modlitba, vaša obeť a váš prínos sa neuberajú v koľajach konfesijného katolicizmu. Keď spolupracujete, ste jasným svedectvom správneho občianskeho vedomia, usilujúce sa o spoločné svetské dobro; dosvedčujete, že univerzita sa môže zrodiť z energie ľudu a môže byť ľuďom podporovaná.
Ešte raz chcem pri tejto príležitosti poďakovať za pomoc, ktorú poskytujú našej univerzite mesto Pamplona, veľký a silný navarrský kraj, priatelia pochádzajúci z celého Španielska i – Nešpanieli, ba i nekatolíci a nekresťania, ktorí pochopili zámer a ducha tohoto diela a dávajú to najavo skutkami.
Im všetkým vďačíme za to, že univerzita je stále živším ohniskom občianskej slobody, intelektuálnej pripravenosti a profesionálnej súťaživosti a podnetom pre ostatné vysoké školstvo. Vaša šľachetná obeť tvorí základ univerzálneho diela,ktoré usiluje o rozvoj ľudských vied, sociálny vzostup ľudí a výchovu vo viere.
To, čo som práve teraz povedal, jasne pochopil navarrský ľud, ktorý vidí vo svojej univerzite takisto faktor ekonomického apredovšetkýmsociálneho vzostupu celej oblasti, ktorý umožnil toľkým jeho deťom prístup k intelektuálnym profesiám, ktorý by bol inakšie len obťažný a veľa ráz nemožný. Chápanie úlohy, ktorú univerzita zohrá v ich živote, určite motivovalo ich podporu,ktorú Navarra už od samého začiatku dostávala: podporu, ktorá bez pochybybude deň od dňa silnejšia a nadšenejšia.
Uchovávam si nádej, opretú o dobré dôvody a o skutočnosti existujúce v mnohých krajinách, že príde chvíľa, kedy španielsky štát prispeje svojim dielom k uľahčeniu nákladov na činnosť, ktorá nesleduje nijaký súkromný prospech, ale je naopak plne zasvätená službe spoločnosti a snaží sa účinne pracovať na súčasnej a budúcej prosperite zeme.
A teraz mi, synovia a dcéry, dovoľte, aby som sa zastavil u ďalšieho --- mimoriadne podstatného --- aspektu každodenného života. Mám na mysli ľudskú lásku, čistú lásku medzi mužom a ženou, snúbenectvo, manželstvo. Musím znovu povedať, že táto svätá ľudskáláska nie je len niečím, čo sa len povoľuje a toleruje popri pravých duchovných aktivitách, podsúvajú falošné spiritualizmy, o ktorých som sa už zmienil. Slovom i písmom kážu opak už štyridsať rokov, a už to začínajú chápať i tí,ktorí tomu nerozumeli.
Láska, ktorá vedie k manželstvu a rodine taktiež môže byť nádherná Božia cesta, povolaním, prostriedkom, k plnému odovzdaniu sa nášmu Bohu. Robte veci dokonale, pripomenul som vám, vkladajte lásku i do drobných činností pracovného dňa, odhaľujte ---opakujem--- onobožské niečo, ktoré sa skrýva v maličkostiach: celé toto učenie nachádza nevšedné miesto v životnom priestore, kam prislúcha ľudská láska.
Vy, profesori, študenti a všetci, ktorí venujete svoju prácu Navarrskej univerzite, to viete: zveril som vaše lásky pod ochranu Panne Márii, Matke krásnej ľúbosti.A tam, v univerzitnomcampuse, máte kaplnku, ktorú sme so zbožnosťou postavili, aby sa v nej zlievalivaše modlitby a obete onej nádhernej a čistej láske,ktorúMáriažehná.
Lebo „ neviete, že vaše telo je chrámom Ducha svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha ,a že nepatríte sebe?/ 1 Kor6,19 / Koľkokrát len pred sochou Panny Márie, Matky krásnejľúbosti, odpoviete s radostnýmprisviedčaním na apoštolovu otázku: Áno, vieme to a chceme to s tvojou mocnou pomocou žiť, ó Panna Mária, Matka Božia!
Kontemplatívna modlitba vo vás vytryskne vždy, keď sa zamyslíte nad touto pôsobivou skutočnosťou: niečo tak hmotného ako je moje telo, si Duch svätý vybral za svoj príbytok..., už nepatrím sám sebe..., moje telo a moja duša --- celá moja bytosť --- prináležia Bohu ... A táto modlitbaprinesie mnoho praktických plodov, ktoré budú dôsledkom toho, k čomu vyzýva sám apoštol: Oslavujte teda Boha vo svojom tele!./ 1Kor6,20/
Na druhej strane vám musí byť jasné, že len u tých, ktorí chápu a oceňujú v celej hĺbke to, čo sme si teraz povedali o ľudskej láske, sa môže vynoriť ono druhé neopísateľnépochopenie, o ktorom hovorí Ježiš / por. Mt19,11 /, ktoré je čistým darom Božím a povzbudzuje k odovzdaniu tela i duše Pánu, k odovzdaniu nerozdeleného, celého srdca, bez prostredníctva pozemskej lásky.
Musím už končiť, deti moje. Povedal som vám na začiatku, že moje slová by vám chceli povedať niečo o Božej veľkosti o Božom milosrdenstve. Myslím, že som to splnil,keď som hovoril o svätom prežívaní každodenného života: pretože svätý život uprostred svetskej skutočnosti --- neokázalý, prostý, opravdivý -- , nie je tovari najdojemnejší prejav magnalia Dei / Sir18,5 /,toľko úžasných prejavov milosrdenstva, ktoré Boh vždy spôsoboval a neprestáva účinkovať, aby spasil svet ?
Teraz vás spolu so žalmistom prosím, aby ste sa pripojili k mojej modlitbe a chvále: Magnificate Dominum mecum, et extollamus nomen eius simul/Žalm34/4/, velebte so mnou Pána, oslavujme spoločne jeho meno. Inými slovami, deti moje, žime z viery.
Vezmime štít viery, prilbu spásy a meč ducha, ktorým je Slovo Božie. Tak nás vyzýva apoštol svätý Pavol vo svojom liste Efezanom/ Ef6,11 a nasl. /, z ktorého sme pre chvíľou liturgicky čítali.
Žime z viery, čnosti, ktorú my kresťania toľko potrebujeme, mimoriadne v tomto roku viery, ktorý vyhlásil náš milovaný Svätý otec, pápež Pavol VI. Bez viery totiž chýba samotný základ na posväcovanie bežného života.
Žime z viery v týchto okamžikoch, pretože sa blížime k mysterium fidei / 1.Tim 3,9 /, k svätej Eucharistii, pretože sa budeme zúčastňovať Pánovej Paschy,ktorá zhrňuje a uskutočňuje Božie milosrdenstvo voči ľuďom.
Z viery, deti moje, aby sme vyznali, že za niekoľko okamžikov sa na tomto oltárnom kameni obnovídielo nášho Vykúpenia / Sekreta z 9. nedele po svätodušných sviatkoch /. Z viery, aby sme zakúsili lahodnosťCreda a pocítili u tohoto oltára a v tomto spoločenstve prítomnosť Krista, ktorý z nás robí cor unum et anima una / Sk4,32 /, jedno srdce a jednu dušu a premieňa nás v rodinu, v Cirkev, jednu, svätú, katolícku, apoštolskú a rímsku, čo pre nás znamená to istéčo všeobecná.
A konečne z viery, milovaní synovia a dcéry, aby sme dokázali svetu, že toto všetko nie sú obradya slová, ale božská skutočnosť, až vydáme ľuďomsvedectvo posväcovaného života každodennosti, v mene Otca i Syna i Ducha svätého a Panny Márie.