Posynodálna exhortácia Sacramentum Caritatis je výnimočne dôležitá z doktrinálneho i praktického hľadiska. Konštatoval to na dnešnej prezentácii závažného diela Benedikta XVI. generálny sekretár Biskupskej synody Mons. Nikola Eterovic. Exhortácia podľa neho skutočne prináša aj vieroučné novinky na čele s prekonaním dualizmu medzi liturgiou a životom, keď Svätý Otec zdôrazňuje jednotu medzi eucharistickým tajomstvom, liturgickým úkonom a duchovným kultom.

Exhortácia prináša aj mnohé praktické a liturgicko-pastoračné novinky. Ako povedal relátor synody kardinál Angelo Scola, on sám ich narátal päťdesiat. Týkajú sa napríklad kňazskej identity a s tým súvisiaceho celibátu ako stotožnenia sa s Kristovým štýlom života a výrazného znaku totálneho a výlučného darovania sa Kristovi, Cirkvi a Božiemu kráľovstvu. Svätý Otec v exhortácii potvrdil povinnosť celibátu pre kňazov latinskej tradície.

Zaujímavá z praktického hľadiska je aj pasáž o vzťahu medzi Eucharistiou a manželskou nerozlučiteľnosťou, kde pápež venuje špeciálnu pozornosť bolestivej situácii rozvedených, ktorí žijú v nových zväzkoch, čo je komplexný problém a musí sa riešiť s láskou a v pravde.

Mnohé praktické náležitosti sa týkajú samotného eucharistického slávenia. Benedikt XVI. prízvukuje napríklad liturgickú hudbu, pretože niektoré hudobné druhy nevyhovujú významu liturgie. Pápež naopak vyzdvihol gregoriánsky spev. Zdôraznil aj kvalitu homílií, ktoré by nemali byť „všeobecné a abstraktné“ a dobrú prípravu lektorov. Upozornil na znak pokoja a na to, aby nevnášal do liturgie zmätok, zvlášť pred obradom svätého prijímania. Môže sa dokonca presunúť do inej časti svätej omše, napríklad pred prinášanie obetných darov. Dôležité je podľa Svätého Otca aj zachovanie ticha po svätom prijímaní.

Osobitne si Benedikt XVI. všíma účasť laikov na liturgii a upozorňuje na niektoré nepochopenia koncilových inštrukcií v tomto smere. Aktívna účasť laikov totiž neznamená len jednoduchú vonkajšiu aktivitu, ale skôr pochopenie tajomstva, ktoré sa slávi. Svätý Otec preto zdôrazňuje, že kňaz je ten, kto „nenahraditeľným spôsobom“ predsedá celej eucharistickej slávnosti „od úvodného pozdravu po záverečné požehnanie“.

V exhortácii sa hovorí aj o používaní latinčiny pri veľkých medzinárodných stretnutiach, lebo tento jazyk lepšie vyjadruje „jednotu a univerzalitu Cirkvi“. Pápež preto vyzýva na vhodnú prípravu kňazov, ktorí by mali latinskú omšu ovládať, ako aj laikov, ktorí by mali poznať aspoň základné modlitby. Zdôraznil tiež účasť na svätej omši práve v nedeľu, aby sa Pánov deň oddychu od práce nestal aj oddychom od Pána.

Benedikt XVI. pozýva všetkých veriacich, aby hlboko prežívali eucharistické tajomstvo, ktoré spočíva v tom, že sme milovaní a následne tiež milujeme druhých. Preto pápež vyzýva napríklad politikov k „eucharistickej dôslednosti“, čo znamená napríklad podporu zákonov, ktoré sa týkajú neoddiskutovateľných hodnôt.

Toto všetko naznačuje spoločnú líniu medzi novou exhortáciou a encyklikou Deus caritas est. „V Eucharistii nás Ježiš vťahuje do vnútra samého seba a zapája nás do dynamiky svojho darovania sa: je to radikálna zmena, ktorá ako určitý druh jadrovej reakcie vnesenej do najosobnejšej časti bytia vyvoláva proces pretvárania skutočnosti, ktorej posledným cieľom bude premena celého sveta až do stavu, keď sa Boh stane všetkým vo všetkom.“ Týmito slovami naznačuje exhortácia možnosť novej kultúry, ktorá sa vytvorí na základe Eucharistie. Svätý Otec v tejto súvislosti ohlásil aj plánované publikovanie Eucharistického kompendia, ktoré veriacim pomôže správne pochopiť slávenie a adorovanie Sviatosti lásky.