Správa od preláta (5. februára 2020)

Z príležitosti blížiaceho sa 90. výročia založenia ženskej vetvy Opus Dei nás Mons. Fernando Ocáriz pobáda, aby sme vzdávali Bohu vďaku za tento dar pre Dielo a pre Cirkev.

Milovaní, nech Boh chráni moje dcéry a mojich synov!

14. február je v Diele každoročne dňom, kedy Pánovi obzvlášť vzdávame vďaky, lebo si pripomíname zakladateľské roky 1930 a 1943. Tento rok je však špeciálny. Uplynulo totiž 90 rokov odvtedy, čo svätý Josemaría videl, že Boh k misii, ktorú začal 2. októbra 1928, povoláva aj ženy.

Od svätosti ženy vo veľkej miere záleží svätosť ľudí, ktorí ju obklopujú. Toto si vždy myslel svätý Josemaría. Bol presvedčený, že „žena je povolaná vniesť do rodiny, do spoločnosti, do Cirkvi niečo charakteristické, čo je jej vlastné a čo môže dať iba ona.“ (Rozhovory, bod 87)

Ak sa pozrieme do Evanjelia, pripomenieme si, že Ježiš Kristus sa narodil „zo ženy“ (Gal 4,4); tá istá žena, svätá Mária, svojím zápalom slúžiť druhým podnietila predčasné verejné vystúpenie svojho Syna (porov. Jn 2, 4-5); vo chvíľach opustenia to boli „jeruzalemské ženy“ (Lk 23,28), ktoré sa predierali zástupmi, aby sprevádzali Ježiša; boli to ženy, kto stál pod krížom, keď sa napĺňalo naše vykúpenie (porov. Jn 19,25); a prvým svedkom Pánovho zmŕtvychvstania (porov. Jn 20,16), tej dobrej noviny, ktorá sa neskôr rozšírila do všetkých národov, bola tiež žena.

Pociťujem veľkú radosť pri pohľade na misiu mojich dcér v Diele, keď vidím, ako sa napĺňajú a realizujú Božie divy v toľkých plodoch svätosti žien v službe druhým.

Pre toto všetko vás pozývam uvažovať v tento deň nad slovami svätého Josemaríu: „Ut in gratiarum semper actione maneamus, žime v neustálom vzdávaní vďaky nášmu Bohu. Nech sú naše vzdávania vďaky úkonmi viery, nádeje a lásky.“ (List 28. marca 1973, číslo 20).

Úkonomviery vďačnejza božskosť osobného kresťanského povolania a s ním spojenej apoštolskej misie, ktorú nám zveruje Pán; a to obzvlášť pri pohľade na veľkosť a intenzitu kresťanskej činnosti, ktorú uskutočňujú ženy z Opus Dei, pri ktorej zapájajú celé svoje duchovné a ľudské bohatstvo do dialógu s ľuďmi našej doby. Úkonom vďaky plnej nádeje, keďže sa môžeme aj napriek ťažkostiam pozerať do budúcnosti s pokojom a optimizmom. Vždy totiž môžeme počítať s Božou láskou ku každej a ku každému z nás, a to aj napriek našim obmedzeniam a chybám. No a nakoniec, úkonom vďačnej lásky za Pánovo milosrdenstvo, ktoré s nami má, a ktoré je zjavné aj z týchto 90 rokov práce.

Taktiež by som vám rád navrhol, aby ste pri príležitosti 14. februára preukázali Pánovi svoju vďaku nejakým osobným skutkom lásky, napríklad púťou, pri ktorej môžete prosiť o materský príhovor Pannu Máriu.

S veľkou láskou vás žehná,

Váš Otec

Rím, 5. februára 2020