Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

Počas mojej nedávnej cesty do krajín strednej Ameriky som opäť mohol zakúsiť požehnanú jednotu Diela. Neprestaňme žasnúť nad Božím milosrdenstvom, ktoré má Boh voči nám. Poukazujúc na 14. február 1930 a 14. február 1943 povedal náš Otec pri jednej príležitosti: ,,Nie nadarmo chcel náš Pán, aby tieto dva prejavy jeho dobroty figurovali v rovnakom dátume. (...) Proste Pána, aby vás naučil milovať jednotu Diela tak, ako ju on chcel mať od prvej chvíle.” (14. február 1958)

Pán sa počas poslednej večere modlil za jednotu tých, ktorí budú jeho učeníkmi: ,,Ut omnes unum sint.” (Jn 17,21); aby sme všetci boli jedno. Nejedná sa iba o jednotu organizácie, ktorá je po ľudskej stránke dobre štrukturovaná. Ide o jednotu, ktorú dáva Láska: ,,ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe.” (Taktiež) V tomto ohľade sú nám prví kresťania jasným príkladom: ,,Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.” (Sk 4,32)

Práve preto, že je dôsledkom lásky, nie je táto jednota uniformitou ale spoločenstvom. Jedná sa o jednotu v rozmanitosti, ktorá sa prejavuje v radosti zo spolužitia so vzájomnými rozdielnosťami, v radosti z učenia sa vzájomnému obohacovaniu, z podporovania atmosféry vzájomnej náklonnosti v našom okolí. Ježiš poukázal na to, že táto jednota je podmienkou efektívneho šírenia Evanjelia: ,,Aby svet uveril.” (Jn 17,21) Ide o jednotu, ktorá nás neuzatvára do jednej skupiny, ale ktorá nás - ako súčasť Cirkvi - pobáda ponúknuť naše priateľstvo všetkým ľuďom v tomto nádhernom evanjelizačnom poslaní.

Usilujme sa žiť s obnoveným úsilím jednotu začínajúc s tými, ktorí sú nám najbližšie. Vtedy budeme môcť s Božou milosťou, ktorá je zdrojom tejto jednoty, prekonať prekážky vyskytujúce sa na ceste.

So všetkou láskou vás žehná váš Otec:

Rím, 14. február 2019