Možno sa pýtate prečo toľko ľudí zo Slovenska, keď na zozname adeptov nebolo žiadne typické slovenské meno ako Miroslav, Vladimír, Jozef, Ján alebo Rastislav. Zato je tam pri diakonovi zo Slovenska meno Angel, ktoré teda nie je typické pre Slovákov. Angel sa narodil v Mexiku, no prišiel študovať na Slovensko a býval tu šesť rokov. Keď prišla reč na národnosti, vždy povedal, že on je Slovák ako repa. Vždy sa pri tom ľudia trochu pousmiali, no zároveň to pre nich bolo príkladom, ako sa niekto snaží stotožniť s miestnou kultúrou, zvykmi a ľuďmi.

Po šiestich rokoch išiel do Ríma študovať intenzívnejšie teológiu a filozofiu, pričom s ním mnohí stále zostali v kontakte. Až zrazu prišla informácia, že bude najprv vysvätený za diakona a potom za kňaza.

Mnohí z nás si povedali, že si nemôžeme nechať ujsť príležitosť byť na danej vysviacke, spoznať večné mesto, navštíviť Vatikán a veľké baziliky, vidieť Villa Tevere, pomodliť sa pri sv. Josemaríovi, bl. Álvarovi, vidieť univerzalitu Diela i Cirkvi. A samozrejme pritom zažiť na vlastnej koži trochu z talianskej kultúry i kuchyne: dať si pravú taliansku zmrzlinu, pizzu, espresso, cestoviny, víno….. Prečo nespojiť viacero prijemných vecí dokopy?

Hneď sme začali organizovať túto cestu: e-maily, telefonáty, WhatsApp-y, osobné rozhovory, pozvánky kamarátom.

Osobne som bol dosť prekvapený, koľko ľudí prejavilo záujem a začalo s organizovaním cesty. Niektoré rodiny šli dodávkami, iné letecky, niektoré ako väčšia skupina, iné samostatne, jedni na celý týždeň, iní na predĺžený víkend, rodiny spali v hoteloch, niektorí študenti a mladí v spacákoch u kamarátov. Väčšinou sme mali spoločný program, no niekedy niektorí preferovali niečo iné, tak sa oddelili. Organizovaná dezorganizovanosť!

Vyvrcholením bola samozrejme samotná vysviacka, kde sme boli ako jeden muž, prítomní a modliaci sa za všetkých svätených. Na mnohých to urobilo veľký dojem. Tiež to posedenie v záhrade po vysviacke, kde sme videli vedľa seba celé rodiny z iných krajín Európy, Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Toto pomôže človeku rozšíriť svoje obzory, vnímať i oceňovať viac bohatstvo a univerzalitu Cirkvi.

Tieto stránky by nestačili poňať všetky zážitky, dojmy a skúsenosti z cesty Slovákov za Slovákom ako repa. Vo všetkých ale zostala veľká radosť a vďaka za možnosť byť prítomný pri tejto veľkej udalosti a byť blízko sv. Otca i Otca.

Slovák ako repa, Španiel ako repa, Filipínec ako repa… na vlastnej koži sme zažili, že ak sa usilujeme priblížiť k ľuďom okolo nás, stať sa jedným z nich (ako ten kvas), príde z toho veľa apoštolských plodov a veľká radosť.

Dostali sme v Ríme veľký impulz rozšíriť svoj horizont a otvoriť sa ľuďom. Kiež sa nám to darí čoraz viac!