Aby mohli byť prijatí, musia mať vedomie o svojom povolaní hľadať svätosť podľa ducha Opus Dei. Zahŕňa to napríklad: lásku k diecéze a jednotu so všetkými členmi diecézneho duchovenstva, poslušnosť a úctu k svojmu biskupovi, milosrdenstvo, štúdium posvätných vied, horlivosť za duše a ducha obety, snahu o získavanie povolaní a úsilie dokonale plniť zverené úlohy.

Žiadosť o prijatie sa podáva formou listu, ktorý je adresovaný generálnemu predstavenému. Pred podaním žiadosti sa kandidáti zvyčajne istý čas zúčastňujú na formácii, ktorú poskytuje Spoločnosť, aby sa zoznámili a identifikovali s duchom Opus Dei, rozpoznali svoje povolanie a jeho presný význam.

Ak študenti vyšších seminárov, ktorí sa ešte nestali diakonmi, cítia povolanie od Boha a splnia požadované podmienky, môžu žiadať o prijatie do Kňazskej spoločnosti Svätého kríža ako ašpiranti (nikdy nebudú môcť byť inkardinovaní v prelatúre Opus Dei). Právne nie sú súčasťou Spoločnosti, ani nenadobúdajú príslušné práva a povinnosti, ale zúčastňujú sa na formácii, ktorá nezasahuje do formácie v seminári alebo diecéze. Počas formácie sa im zdôrazňuje, že tak ako ostatní seminaristi, musia aj oni dodržiavať všetky pokyny svojich nadriadených a zúčastňovať sa na seminárnych aktivitách, kde majú pomáhať svojim spoločníkom dobrým príkladom svojej lásky a úsilia o posvätenie práce. Pripomína sa im, že ich nadriadeným je a vždy bude ich biskup a že podstatná črta povolania k Opus Dei sa konkretizuje v láske – prostredníctvom opere et veritate – k bežnému diecéznemu kňazovi, a v jednote s ostatnými kňazmi.