Niektoré charakteristiky ducha Opus Dei

Opus Dei pôsobí v Cirkvi, aby podporovalo hľadanie svätosti uprostred sveta. Ducha Opus Dei predstavujú tieto štyri charakteristiky, ktoré sú navzájom úzko prepojené: Božie synovstvo, jednota života, posväcovanie práce a láska k učeniu Cirkvi. Opus Dei nerozlišuje medzi veriacimi laikmi a kňazmi, pretože ako vysvetľuje svätý Josemaría: „V Diele nie sú dva druhy členov, kňazi a laici. Všetci sú si rovní a všetci žijú v rovnakom duchu: posväcovanie sa vo svojom stave” (Rozhovory, č. 69).

Božie synovstvo

„Božie synovstvo je základom ducha Opus Dei“, tvrdil svätý Josemaría (Ísť s Kristom, č. 64). Krstom sa stávame Božími deťmi v Kristovi a krst vytvára vzťah založený na dôvere v Božiu prozreteľnosť, na jednoduchosti v styku s Bohom a ostatnými, na hlbokom zmysle dôstojnosti človeka a bratstva medzi ľuďmi, na skutočnej kresťanskej láske k svetu a ku všetkému, čo stvoril Boh, na pokoji a optimizme.

Formácia Opus Dei posilňuje vo veriacich kresťanoch živé vedomie Božieho synovstva, ktoré presakuje do všetkých ich činností a pomáha im správať sa podľa najvyššieho povolania, ku ktorému ich volá Boh (pozri Ef 4, 1).

Svätý Josemaría vysvetlil toto vedomie Božieho synovstva ako ohnivú a úprimnú, no zároveň krehkú a hlbokú túžbu napodobňovať Ježiša Krista ako jeho bratia, deti Boha Otca, a byť neustále v prítomnosti Boha. Toto synovstvo nás vedie k prežívaniu života vo viere v Prozreteľnosť a uľahčuje pokojné a veselé odovzdanie Božej vôli.

Jednota života

„Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst“ (Ef 4, 5), hovorí sv. Peter, aby opísal realitu kresťanského života. Život nasledovníkov Krista je a musí byť iba jedným životom, jedinečným a prežívaným v jednote. Ide o „základnú podmienku pre tých, čo sa chcú posväcovať uprostred bežných okolností vo svojej práci a v rodinných i spoločenských vzťahoch“ (Boží priatelia, č.165).

Pred pokušením, že kresťan vylúči svoj vzťah k Bohu zo správania v práci, v rodine a spoločenských vzťahoch, čo je chyba, na ktorú upozornila pastorálna konštitúcia Gaudium et spes (č. 43), svätý Josemaría rázne varoval vo svojich kázňach: „Nie je – nejestvuje žiaden rozpor medzi službou Bohu a službou ľuďom, medzi plnením občianskych povinností a povinností náboženských, medzi úsilím o budovanie a zlepšovanie terajšej spoločnosti a presvedčením, že po tomto svete kráčame ako po ceste, ktorá nás dovedie do nebeskej vlasti.” (Boží priatelia, č.165).

Formácia, ktorá sa poskytuje v Diele, vedie spoločenské štruktúry k tomu, aby sa prostredníctvom plnenia vlastných povinností orientovali na Boha, aby vždy bojovali za zachovanie „jednoty života, života jednoduchého a silného, v ktorom sa zakladajú a prelínajú všetky naše činnosti” (svätý Josemaría, cit. en A. Vázquez de Prada,Zakladateľ Opus Dei, zv. II, Rialp, Madrid 2002, s. 577).

Na rast v tejto jednote života potrebujeme dôveru v Boha a úprimnosť života – pomocou spytovania svedomia a osobného duchovného vedenia – a dôvery v Pána. Takto je možné prekonať rozdiely medzi tým, čo žiada Boh a čo chceme a konáme my.

Posväcovanie práce

Posväcovanie práce je podľa ducha Opus Dei základom posväcovania uprostred sveta. Okrem toho, ako vravieval svätý Josemaría, je pre apoštolát podmienkou sine qua non. Znamená to pracovať veľa, s ľudskou a kresťanskou dokonalosťou. Je nutné pracovať dobre, pretože Boh chce, aby sme sa starali o svet, ktorý On stvoril (pozri. Gn 1, 27; 2, 15), aby k sebe pritiahol všetko stvorené (pozri Jn 12, 32).

V prvom rade ide o to, aby sme sa snažili byť dokonalí v práci. Znamená to starať sa o malé veci, byť poriadkumilovní, usilovní, stáli, byť odborníkmi a mať ducha služby a spolupráce s ostatnými, jednoducho byť profesionálmi.

Musíme však hľadať aj kresťanskú dokonalosť a Boha klásť na prvé miesto vzhľadom na to, že profesionálna práca je základnou a neoddeliteľnou súčasťou nášho kresťanského života. Pracovné povolanie je základnou časťou Božieho povolania každého človeka (pozri Boží priatelia, č. 60). Kresťan, ktorý pracuje pre lásku k Bohu a s túžbou slúžiť svojim bratom a ľuďom, uvádza do praxe ľudské cnosti a najmä lásku, a to spôsobom, vďaka ktorému sa neposväcuje len on sám, ale posväcuje aj samotnú prácu, ktorá sa tak stáva skutočným prostriedkom svätosti.

Priamym ovocím jednoty života a posvätenej práce bude apoštolát. “Pre kresťana sa apoštolát stáva prirodzeným: nie je niečím pridaným, čo sa nachádza vedľa, niečím, čo pri každodennej činnosti a práci prichádza zvonku” (Kristus, ktorý prichádza, č. 122).

Láska vychádzajúca z náuky Cirkvi

Svätý Josemaría učil, že láska je liek liekov: hlboká láska, „podľa náuky Cirkvi”, pretože bez nej je náš intímny život s Kristom vystavený riziku povrchnosti, zúženia na vonkajšie prejavy a sentimentálne prežívanie.

Učenie a láska nemôžu existovať oddelene: učenie je potrebné, aby vyživovalo lásku a láska oživuje učenie. Takto môže kresťan ponorený do dočasných činností počítať s dostatočnou zásobou modlitby pre svoj život v rôznych výzvach spoločenského a pracovného života a zároveň obhájiť pre d každým, kto ho vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je v ňom (pozri 1 Pt 3,15). „Dbaj o to, aby si sa aj v starobe usiloval vzdelávať” (Brázda, č. 538).