Po príchode do Mexika v roku 1950 členovia Opus Dei, vrátane čerstvej absolventky štúdia chémie Guadalupe Ortiz de Landázuri, čelili výzve prezentovať odkaz Evanjelia a všeobecného povolania ku svätosti ľuďom všetkých sociálnych vrstiev.
Čoskoro pochopili, že v ich novej krajine boli sociálne triedy prísne oddelené a navzájom izolované. Inšpirovaní slovami sv. Josemaríu: „ zo sto duší nás zaujíma sto“, vyhľadávali kontakt s ľuďmi zo všetkých prostredí. Mali podporu arcibiskupa Mexico City Luisa Maríu Martíneza, ktorý im pomáhal začať viaceré iniciatívy. Ľuďom, ktorých stretávali, ponúkali možnosť navštevovať kurzy kresťanskej formácie, prostredníctvom ktorých odovzdávali aj odkaz Opus Dei.
Krátko po príchode do krajiny ženy z Opus Dei otvorili študentskú rezidenciu na 32. ulici v Copenhagen, v Mexico City a začali ponúkať aktivity zamerané na kresťanskú formáciu. Okrem toho sa snažili nájsť veľký dom mimo mesta, aby mali dosah na väčšie množstvo ľudí a aby mali miesto na organizovanie duchovných cvičení a iných aktivít.
Zo začiatku používali zapožičané domy mimo mesta. Po čase sa majitelia starého mlyna v Santa Clare de Montefalco rozhodli, že im túto haciendu, ktorá bola vo veľmi zlom stavu, podarujú. Po rozsiahlej rekonštrukcii sa obnovená hacienda stala centrom pre duchovné cvičenia a workshopy. Aj odtiaľ bola spustená rozsiahla sociálna práca s cieľom zlepšiť život farmárov žijúcich v okolí na vidieku.
Už predtým, než získali Montefalco, začali v copenhagenskej rezidencii kurzy pre mladé ženy, ktoré im mali dať profesionálne zručnosti potrebné pre prácu v domácnosti. Biskup Tacámbara ( Michoacán) Abraham Martínez povzbudzoval Guadalupe, aby cestovala dedinami jeho diecézy a propagovala kurzy odbornej prípravy, ponúkané rezidenciou za účelom zlepšenia života mladých žien žijúcich v chudobe na farmách, s minimálnym prístupom ku vzdelaniu.
Krátko po smrti Guadalupe napísal biskup Martinez do Diario de Yucatán: „ Stále si pamätám na doktorku Guadalupe Ortiz de Landázuri, ktorá zomrela v povesti svätosti pred štyrmi rokmi. Žena vysokej úrovne a elegancie, kultivovaná a, čo bolo v tých dobách neobvyklé profesiou chemička, cestovala dedinami, často po špinavých cestách a na koni, hovoriac s drahými ľuďmi mojej krajiny. Ako dobre chápali a osvojovali si to, čo ich učila!“ Prvé mladé ženy z týchto dedín prichádzali do rezidencie na Copenhagenskej ulici v januári 1951 na pozvanie Guadalupe.
Vzdelávanie a tréningy pre ženy z okolitého poľnohospodárskeho vidieka sa uskutočňovalo taktiež v Montefalcu. Jedna z týchto mladých žien, pochádzajúca z Michoacánu, si spomína: „ Bola som veľmi mladá, keď som stretla Guadalupe, mala som iba jedenásť rokov. Horlivo pomáhala našim rodinám. Robila všetko pre to, aby pomohla núdznym a prispela k zvýšeniu ich životnej úrovne v Michoacáne ako aj v Montefalcu. Snívala o otvorení farmárskej školy pri Montefalcu, čo sa stalo realitou krátko po jej odchode z krajiny. Ja som bola prvá osoba, čo sa prihlásila.“
Okrem Guadalupinej dychtivosti pomôcť všetkým, si Alica González, ktorá žila v Montefalcu v rokoch 1956 až 1958, spomína najmä na jej radosť. „ Mala nákazlivý smiech a bola veľmi prívetivá. Bola veľmi pozitívne naladená a jej úsmev bol nádherný.“
Montefalco malo v priebehu rokov veľký vplyv na okolitý štát Morelos. Škola, ktorá začala fungovať v roku 1952, pomáha tisícom žien z okolitých fariem zlepšiť si vzdelanie a okrem toho poskytovala rodičom kurzy orientované na rodinu.
Chlapčenská škola El Peňon Family Farm School, ponúka podobné služby pre chlapcov vyrastajúcich v okolí.