Guadalupe, oficiálna orodovníčka za môj doktorát

Príbeh dievčaťa, ktoré robí výskum rakoviny.

Päťdesiatosem. To je presný počet experimentov, ktoré som musela opakovať za posledný rok a pol v rámci výskumu rakoviny.

Nikto nevravel, že doktorát je jednoduchý. No po dlhšom čase bez akýchkoľvek jasných výsledkov mi začínala dochádzať trpezlivosť – matka vedy. Vďaka priateľovi som dostala príležitosť využiť pri jednej fáze výskumu novú technológiu a dúfala som, že získam jasné výsledky. Vedela som však, že na dosiahnutie cieľa budem potrebovať orodovníka v nebi.

Už pred mnohými rokmi sa mi dostal do rúk životopis Guadalupe Ortiz de Landázuri. Jediné, čo som si však z neho zapamätala, bolo, že sa mi jej príbeh páčil, a že som bola prekvapená, ako sa Guadalupe v zrelom veku venovala výskumu a výučbe na univerzite.

Každý deň počas tohto obdobia som sa pred vstupom do laboratória modlila novénu ku Guadalupe a žiadala som ju o pomoc pri experimentoch. Robila som to každý deň, až kým som nedokončila všetky experimenty.

Nepochybujem o tom, že mi Guadalupe denne pomáhala. Nielen preto, že som konečne dosiahla potrebné výsledky, ale aj preto, že som sa pri čítaní príbehov z jej života, ktoré boli súčasťou novény, rozhodla brať vážnejšie svoj kresťanský život. Inšpirovalo ma to tiež k tomu, aby som pristupovala k mojej výskumnej práci tak, ako to robila Guadalupe. Preto som ju menovala oficiálnou orodovníčkou za celý môj doktorát. Som jej veľmi vďačná.

Ďakujem, Bože, a ďakujem, Guadalupe!

H. M., Španielsko