Príhovor Svätého Otca Františka, ktorý predniesol v nedeľu 15. septembra 2013 na Námestí sv. Petra pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána.
Božia radosť spočíva v odpúšťaní, Boh má radosť odpúšťať! Je to radosť pastiera, ktorý nájde svoju ovečku, radosť ženy, ktorá nájde svoju mincu, je to radosť otca, ktorý znovu prijme do domu syna, ktorý sa stratil, bol ako mŕtvy a vrátil sa do života, vrátil sa domov. - Tu je celé evanjelium. Tu je celé evanjelium, celé kresťanstvo!
Všimnite si však, že to nespočíva v pocitoch, nejde o nejaké „dobráctvo“. Naopak, milosrdenstvo je tou pravou silou, ktorá môže zachrániť človeka a svet od „rakoviny“, ktorou je hriech, morálne zlo, duchovné zlo. Jedine láska zapĺňa trhliny a negatívne priepasti, ktoré zlo roztvára v srdci a v dejinách. Toto dokáže urobiť jedine láska, a v tomto je Božia radosť!
Ježiš je len a len milosrdenstvo, Ježiš je skrz-naskrz láska: on je Boh, ktorý sa stal človekom. Každý z nás, každý jeden je tou zablúdenou ovcou, tou stratenou mincou, každý z nás je tým synom, ktorý premrhal vlastnú slobodu na ceste za falošnými bôžikmi, za fatamorgánami šťastia, a stratil všetko. No Boh na nás nezabúda, Otec nás nikdy neopúšťa. Je trpezlivým Otcom, vždy na nás čaká! Rešpektuje našu slobodu, no zostáva stále verný. A keď sa k nemu navrátime, prijíma nás ako synov do svojho domu, pretože nás nikdy, ani len na chvíľu neprestáva očakávať s láskou. A jeho srdce oslavuje pri každom synovi, ktorý sa navracia. Oslavuje, pretože to je radosť! Boh sa takto raduje, keď niektorý z nás hriešnikov príde k nemu a prosí ho o odpustenie.
V čom spočíva nebezpečenstvo? V tom, že predpokladáme, že sme spravodliví, a posudzujeme druhých. Posudzujeme aj Boha, pretože si myslíme, že by mal potrestať hriešnikov, odsúdiť ich na smrť, namiesto toho, aby im odpustil. Takto nám naozaj hrozí, že zostaneme mimo Otcovho domu. Ako ten starší brat z podobenstva, ktorý namiesto toho, aby sa návratu svojho brata potešil, hnevá sa na otca za to, že ho prijal a že robí oslavu. Ak v našom srdci nie je milosrdenstvo, radosť odpustenia, nie sme v spoločenstve s Bohom, hoci aj zachovávame všetky prikázania, pretože to, čo nás zachraňuje, je láska, a nie len samotné zachovávanie prikázaní. To, čo dáva naplnenie všetkým prikázaniam, je láska k Bohu a k blížnemu. A Božia láska a jeho radosť je toto: odpúšťanie. On nás vždy očakáva. Niekoho azda v srdci niečo veľmi ťaží: „Toto a tamto som popáchal...“ On ťa očakáva! On je Otec, vždy na nás čaká!
Ak žijeme podľa zákona „oko za oko, zub za zub“, nikdy neunikneme zo špirály zla. Zlý je ľstivý, uvádza nás do ilúzie, že našou ľudskou spravodlivosťou môžeme zachrániť sami seba a že ňou môžeme zachrániť svet. V skutočnosti nás však môže zachrániť jedine Božia spravodlivosť! A Božia spravodlivosť sa zjavila na kríži: kríž predstavuje Boží rozsudok nad nami všetkými a nad týmto svetom. A ako nás Boh súdi? Tak, že za nás dáva svoj život! Tu, hľa, je najvyšší skutok spravodlivosti, ktorý raz a navždy porazil knieža tohto sveta. A práve tento najvyšší skutok spravodlivosti je zároveň najvyšším skutkom milosrdenstva. Ježiš nás všetkých volá nasledovať túto cestu: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!» (Lk 6,36). Prosím vás teraz o jednu vec. Všetkých, v tichosti. Pomyslime si každý na jednu osobu, s ktorou si dobre nevychádzame, s ktorou sme pohnevaní, ktorú nemáme v láske. Myslime na túto osobu a v tejto chvíli sa v tichosti za ňu modlime, a staňme sa voči tejto osobe milosrdnými.