9. Hoci kňazi Nového zákona vzhľadom na sviatosť kňazstva vykonávajú v ľude Božom a pre ľud Boží vznešenú a potrebnú funkciu otca a učiteľa, predsa sú zároveň spolu s ostatnými veriacimi učeníkmi Pána milosťou Božou povolanými mať účasť na jeho kráľovstve. Kňazi sú totiž ako bratia medzi bratmi uprostred všetkých tých, ktorých preporodila voda krstu, keďže sú údmi toho istého Tela Kristovho, ktorého budovanie je zverené všetkým.
Kňazi teda majú vykonávať svoju vedúcu úlohu takým spôsobom, aby nehľadali svoje záujmy, ale záujmy Ježiša Krista a spolupracovali s veriacimi laikmi, správajúc sa uprostred nich podľa príkladu Majstra, ktorý neprišiel na to, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých„ (Mt 20,28). Nech kňazi úprimne uznávajú a napomáhajú vážnosť a vlastný zástoj laikov v poslaní Cirkvi. A nech si zo srdca vážia spravodlivú slobodu, ktorá všetkým prislúcha v občianskej spoločnosti. Nech si ochotne vypočujú laikov, berú bratsky do úvahy ich želania a nech uznávajú ich skúsenosti a kompetentnosť v rozličných odboroch ľudskej činnosti, aby spolu s nimi vedeli rozoznávať znamenia časov. Skúmajúc duchov, či sú od Boha, nech so zmyslom pre vieru odkrývajú mnohoraké skromné i významnejšie charizmy laikov, nech ich radosťou uznávajú a bedlivo zveľaďujú. Medzi rozličnými darmi Božími, ktoré sa u veriacich hojne vyskytujú, isteže si zasluhujú obzvláštnu pozornosť tie, ktoré nabádajú mnohých k vyššiemu duchovnému životu. Ďalej nech s dôverou zverujú laikom úlohy v službách Cirkvi, ponechajúc im slobodné pole činnosti, ba nech ich príhodne povzbudzujú, aby sa aj sami od seba chopili iniciatívy.
Konečne kňazi sú uprostred laikov nato, aby všetkých privádzali k jednote lásky: Milujte sa navzájom bratskou láskou! Predbiehajte sa navzájom v úctivosti!„ (Rim 12,10). Im teda pripadá dávať do súladu rozličné stanoviská takým spôsobom, aby sa nik necítil cudzo v spoločenstve veriacich. Sú ochrancami všeobecného dobra, o ktoré sa starajú v mene biskupa, a zároveň sú rozhodnými zástancami pravdy, aby veriacich nezmietla ako vietor hocaká náuka. Ich osobitnej starostlivosti sa zverujú tí, čo prestali pristupovať k sviatostiam, ba vari aj odpadli od viery. Ako dobrí pastieri, nech ich neprestanú vyhľadávať.
Dbajúc na predpisy o ekumenizme, nech nezabúdajú na bratov, ktorí nie sú v plnom cirkevnom spoločenstve s nami.
Napokon nech pokladajú za sebe zverených aj všetkých tých, čo neuznávajú Krista ako svojho Spasiteľa.
Sami veriaci nech si zas uvedomujú svoju podlžnosť voči svojim kňazom, a preto nech im preukazujú detinskú lásku ako svojim duchovným pastierom a otcom. Nech podľa možnosti pomáhajú svojim kňazom modlitbou a skutkom, majúc účasť na ich starostiach, aby tak oni ľahšie vládali prekonávať ťažkosti a účinnejšie plniť svoje povinnosti.