Benedikt XVI. mládeži: "Byť priateľmi Krista si vyžaduje silu ísť proti prúdu"

Pred začiatkom generálnej audiencie sa pápež v Bazilike sv. Petra stretol s približne 3500 mladými ľuďmi, ktorí sa zúčastňujú na 41. stretnutí, organizovanom Inštitútom pre univerzitnú spoluprácu (UNIV) na tému „Byť, ukázať sa, komunikovať – zábava a šťastie v multimediálnej spoločnosti“.

Svätý Otec ich povzbudil, aby svoju osobnú slobodu dávali do služby pravde: „Byť priateľmi Krista a vydávať o ňom svedectvo, si vyžaduje silu ísť proti prúdu, majúc na pamäti Pánove slová: ste vo svete, ale nie ste zo sveta (porov. Jn 15,19)“.

Pápež označil mládež za kvas nádeje pre tento svet, ktorý dychtí po stretnutí s Ježišom a pozval ju, aby menila sama seba prostredníctvom intenzívneho sviatostného života, zvlášť prostredníctvom sviatosti zmierenia a účasti na slávení Eucharistie. Účastníci stretnutia pochádzajú z 30 talianskych a vyše 200 zahraničných univerzít.

Z baziliky kroky Svätého Otca smerovali do Auly Pavla VI., kde sa pútnikom prihovoril:

Drahí bratia a sestry, priblížili sme sa k vigílii Veľkonočného trojdnia. Nasledujúce tri dni sa obyčajne nazývajú „sväté“, pretože nám umožňujú znovu prežiť ústrednú udalosť nášho vykúpenia. Privádzajú nás vskutku k vlastnému jadru kresťanskej viery: utrpeniu, smrti a zmŕtvychvstaniu Ježia Krista. Sú to dni, ktoré by sme mohli považovať za jediný deň: predstavujú srdce a oporný bod celého liturgického roka, ako aj života Cirkvi. Na záver pôstnej cesty sa aj my chystáme vstúpiť do tej istej atmosféry, ktorú kedysi v Jeruzaleme prežíval Ježiš. Chceme v sebe znovu prebudiť živú spomienku na utrpenie, ktoré Pán vytrpel pre nás, a pripraviť sa na to, aby sme v nedeľu radostne slávili „pravú Paschu, ktorú Kristova krv zaodela slávou, Paschu, v ktorej Cirkev slávi sviatok, ktorý je počiatkom všetkých sviatkov“, ako sa hovorí vo veľkonočnej prefácii ambroziánskeho rítu.

Zajtra, na Zelený štvrtok, si Cirkev pripomína Poslednú večeru, na ktorej Pán v predvečer svojho umučenia a smrti ustanovil sviatosť Eucharistie a služobného kňazstva. V ten istý večer nám Ježiš zanechal nové prikázanie, mandatum novum, prikázanie bratskej lásky. Prv ako vstúpime do svätého trojdnia, no už v tesnom spojení s ním, sa v každom diecéznom spoločenstve zajtra ráno bude sláviť svätá omša svätenia krizmy, počas ktorej si biskup a diecézni kňazi obnovia svoje sľuby dané pri vysviacke. Požehnávajú sa aj oleje na vysluhovanie sviatostí: olej katechumenov, olej chorých a svätá krizma. Je to veľmi dôležitý okamih v živote každého diecézneho spoločenstva, ktoré si, zhromaždené okolo svojho pastiera, upevňuje svoju jednotu a vernosť Kristovi, jedinému večnému Veľkňazovi. Večer sa na omši Pánovej večere slávi spomienka na Poslednú večeru, na ktorej sa nám všetkým Kristus dal ako pokrm spásy, ako liek nesmrteľnosti - to je tajomstvo Eucharistie, ktorá je prameňom a vrcholom kresťanského života. V tejto sviatosti spásy Pán ponúkol a uskutočnil pre všetkých, ktorí v neho veria, to najintímnejšie spojenie, aké len je medzi naším a jeho životom možné. Pokorným a veľmi výrečným gestom umývania nôh sme vyzvaní, aby sme si pripomenuli, čo Pán urobil svojim učeníkom: umytím ich nôh skonkretizoval prvenstvo lásky, ktoré hlásal, lásky slúžiacej až po sebadarovanie, čím anticipuje najvyššiu obetu svojho života, ktorá sa uskutoční nasledujúci deň na Kalvárii. Podľa peknej tradície zakončia veriaci Zelený štvrtok modlitbou a eucharistickou poklonou, aby mohli vnútornejšie prežiť Ježišovu agóniu v Getsemani.

Veľký piatok je deň spomienky na Ježišovo utrpenie, ukrižovanie a smrť. V tento deň Cirkev neslávi svätú omšu, ale zhromaždenie veriacich sa zíde, aby rozjímalo o veľkom tajomstve zla a hriechu ťažiacom ľudstvo, aby si znovu vo svetle Božieho slova a s pomocou dojímavých liturgických úkonov pripomenulo Pánove muky, odčiňujúce toto zlo. Po vypočutí rozprávania o Kristovom umučení sa spoločenstvo modlí za potreby Cirkvi a celého sveta, klania sa krížu a pristupuje k Eucharistii - požíva hostie uchované z omše Pánovej večere z predchádzajúceho dňa. Ako posledné z úkonov, ktoré majú za cieľ čoraz hlbšie vtláčať do duší veriacich city opravdivej účasti na spásnej Kristovej obete a pozývajú veriacich meditovať o Spasiteľovom utrpení a smrti ako výraze lásky a účasti na Kristovom utrpení, sa v kresťanskej tradícii zrodili rôzne sprievody ľudovej zbožnosti, procesie a sväté zobrazenia. Medzi nimi vyniká najmä krížová cesta - pobožnosť, ktorá sa v priebehu rokov obohatila o mnohé duchovné a umelecké vyjadrenia, spojené s rôznymi spôsobmi vnímania v rozličných kultúrach. Takto v mnohých krajinách vznikli pútnické miesta nazývané kalvárie, na ktoré sa vystupuje po ceste pripomínajúcej bolestnú cestu umučenia. To veriacim umožňuje mať účasť na Pánovom výstupe na vrch ukrižovania, vrch lásky dovedenej do konca.

Biela sobota je poznačená hlbokým tichom. Kostoly sú nevyzdobené a nekonajú sa žiadne liturgie. Veriaci očakávajú veľkú udalosť zmŕtvychvstania a zotrvávajú s Máriou v modlitbe a meditácii. Tento deň ticha je naozaj potrebný, aby sme sa zamysleli nad realitou ľudského života, nad silami zla a nad veľkou silou dobra, ktoré vyvrelo z Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania. V tento deň sa kladie veľký dôraz na účasť na sviatosti zmierenia, ktorá je nevyhnutnou cestou, ako si očistiť srdce a cez vnútorné obnovenie sa pripraviť na slávenie Veľkej noci. Aspoň raz ročne potrebujeme toto vnútorné očistenie, toto obnovenie seba samých. 

Táto sobota ticha, meditácie, odpustenia a zmierenia vyúsťuje do veľkonočnej vigílie, ktorá uvádza najdôležitejšiu nedeľu v dejinách, nedeľu Kristovej Paschy. Cirkev ju slávi bdením pri požehnanom novom ohni a meditovaním o veľkom prisľúbení, ktoré obsahuje Starý i Nový zákon a týka sa definitívneho oslobodenia z dávneho otroctva hriechu a smrti. V temnote noci sa novým ohňom zapáli paškál (veľkonočná svieca) - symbol Krista, ktorý slávne vstal z mŕtvych. Kristus, svetlo ľudstva, rozháňa temnoty srdca a ducha a osvecuje každého človeka, ktorý prichádza na svet. Okrem zapálenia paškálu zaznieva v chráme mocné veľkonočné zvolanie: Kristus skutočne vstal, smrť už nad ním viac nemá žiadnu moc. Svojou smrťou porazil navždy zlo a daroval všetkým ľuďom Boží život. Podľa dávnej tradície prijímajú počas Veľkonočnej vigílie katechumeni krst, aby sa zdôraznila účasť kresťanov na tajomstve Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. Z rozžiarenej Veľkej noci sa Kristova radosť, svetlo a pokoj šíri do života veriacich každého kresťanského spoločenstva a zasahuje každý bod v priestore a čase.

Drahí bratia a sestry, počas týchto jedinečných dní rozhodne zamerajme svoj život na to, aby sme sa veľkodušne a presvedčene pripojili k plánom nebeského Otca. Obnovme podľa Božej vôle naše „ja“, ako to urobil svojou obetou na kríži Ježiš. Sugestívne obrady Zeleného štvrtka i Veľkého piatka, modlitbou naplnené ticho Bielej soboty a slávnostná veľkonočná vigília nám ponúkajú príležitosť prehĺbiť si zmysel pre hodnoty nášho kresťanského povolania a ich rozpoznanie, ktoré vyviera z veľkonočného tajomstva, a na jeho uskutočňovanie verným nasledovaním Krista za každých okolností až po veľkodušné darovanie života, ako to urobil on.

Pripomínať si Kristove tajomstvá znamená aj žiť v hlbokom a solidárnom spojení s dnešnými dejinami, v presvedčení, že to, čo slávime, je živá a aktuálna skutočnosť. Vložme teda do svojej modlitby tragické skutočnosti a situácie, ktoré aj v týchto dňoch tak bolestne doliehajú na našich bratov v rôznych častiach sveta. Vieme, že nenávisť, rozdelenie a násilie nikdy nemajú v dejinných udalostiach posledné slovo. Tieto dni v nás oživujú veľkú nádej: ukrižovaný Kristus vstal z mŕtvych a zvíťazil nad svetom. Láska je silnejšia ako nenávisť, zvíťazila a my sa môžeme pripojiť k tomuto víťazstvu lásky. Musíme teda znovu začínať od Krista a pracovať v spoločenstve s ním na budovaní sveta založeného na mieri, spravodlivosti a láske. 

V tejto úlohe, do ktorej sme všetci zapojení, sa nechajme viesť Máriou, ktorá sprevádzala svojho božského Syna na ceste utrpenia a kríža a ktorá sa silou svojej viery podieľala na uskutočnení jeho spásneho plánu. S týmito myšlienkami už teraz čo najsrdečnejšie prajem vám všetkým, vašim drahým i vašim spoločenstvám radostnú a svätú Veľkú noc.

Na záver pápež Benedikt XVI. udelil veriacim apoštolské požehnanie.