Ako dobre prežiť dovolenku či prázdniny

Pán, potom, čo poslal svojich učeníkov kázať, ich po ich návrate zhromaždil a pozval, aby s ním išli na tiché miesto odpočinúť si… Ponúkame 11 krátkych úvah svätého Josemaríu k rozjímaniu o pokoji.

1. Považujem preto za vhodné vám pripomenúť, aký dôležitý je odpočinok. Ak príde choroba, prijmeme ju s radosťou, akoby pochádzala od Boha, no nemôžeme si ju privolávať svojou nerozumnosťou – sme ľudia a potrebujeme obnovovať svoje sily.

List, 15. októbra 1948, č. 14

2. Je najvyšší čas, aby sme pokresťančili sviatky a ľudové zvyky. Je najvyšší čas, aby sme zabránili tomu, aby verejná zábava bola buď upätá alebo pohanská. Pros Pána, aby poslal pracovníkov pre túto naliehavú prácu, ktorú by sme mohli nazvať „apoštolátom zábavy”.

Cesta, 975

Priateľ, ktorý sa nenudí

3. Raz sa nám priateľ úprimne zveril, že sa ešte nikdy nenudil, pretože nikdy nebol sám, bez nášho Priateľa. — Zvečerievalo sa a rozľahlo sa veľké ticho… Pocítil si veľmi živo Božiu prítomnosť… A s touto skutočnosťou, aký pokoj!

Brázda, 857

4. A Kristus, ktorý v nás vzbudil tieto túžby, nám vychádza v ústrety a hovorí: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije (porov. Jn 7, 37). Ponúka nám svoje Srdce, aby sme v ňom našli náš odpočinok a našu silu. Ak prijmeme jeho volanie, presvedčíme sa, že jeho slová sú pravdivé: náš hlad a smäd vzrastú do takej miery, že zatúžime, aby si Boh v našom srdci urobil miesto odpočinku, a aby od nás neodnímal svoje teplo a svetlo.

Ísť s Kristom, 170

5. Kristus, ktorý je naším pokojom, je aj cestou (porov. Jn 14, 6). Ak hľadáme pokoj, musíme nasledovať jeho kroky. Pokoj je dôsledkom zápasu, boja, toho osobného asketického boja, ktorý musí každý kresťan viesť proti všetkému, čo v jeho živote nie je Božie: proti pýche, zmyselnosti, proti sebectvu, povrchnosti, úzkoprsosti. Je márne dožadovať sa vonkajšieho pokoja, ak nám chýba pokoj vo svedomí, v hĺbke duše, lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie (Mt 15, 19).

Ísť s Kristom, 73

6. Pán, potom, čo poslal svojich učeníkov kázať, ich po ich návrate zhromaždil a pozval, aby s ním išli na tiché miesto odpočinúť si… Čo všetko sa ich Ježiš pýtal a čo všetko im rozprával! Nuž… Evanjelium je stále aktuálne.

Brázda, 470

O cestovaní...

7. Napísal si mi: k našej skupine sa pripojil mladý chlapec, ktorý cestoval na sever. Bol baník. Veľmi dobre spieval a pridal sa k nášmu zboru. Modlil som sa zaňho, až kým neprišla jeho stanica. Keď sa lúčil, povedal: „Ako rád by som pokračoval v ceste s vami!“ — Hneď som si spomenul na „mane nobiscum!“ — zostaň s nami, Pane! a opäť som ho s vierou prosil, aby ho ostatní „videli“ v každom jednom z nás, v spoločníkoch na „ich ceste“.

Brázda, 227

8. Srdečný pozdrav brata v cestovnej trme-vrme ti pripomenul, že všetky čestné cesty tohto sveta sú otvorené pre Krista: treba len, aby sme sa na ne vydali s dobyvateľským duchom. Áno, Boh stvoril svet pre svoje deti, aby v ňom žili a posväcovali ho. Na čo čakáš?

Brázda, 858

9. Božia milosť nám nebude chýbať: Boh ostane po našom boku a pošle svojich anjelov, aby boli našimi spoločníkmi na ceste, našimi rozvážnymi radcami a spolupracovníkmi vo všetkých našich snahách. In manibus portabunt te, no forte offendas ad lapidem pedem tuumNa rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň (Ž 91 (90), 12) — hovorí sa ďalej v žalme.

Ísť s Kristom, 63

Bez prestania

10. Svätosť, skutočná túžba po nej, nemá prestávky ani prázdniny.

Brázda, 129

11. Zdá sa, akoby sa všetky hriechy tvojho života postavili proti tebe. Nestrácaj dôveru.— Naopak, volaj svoju svätú Matku Máriu s vierou a oddanosťou dieťaťa. Ona prinesie pokoj do tvojej duše

Cesta, 498