Tomás a Paquita, dvaja z prvých členov Opus Dei žijúcich v manželstve, sa snažili dosiahnuť svätosť ako manželia a rodičia.

Tomás Alvira bol súčasťou skupiny mladých, ktorí počas španielskej občianskej vojny prešli pešo cez Pyreneje so sv. Josemaríom Escrivá, a tak utiekli pred katolíckou perzekúciou, aby sa uchýlili do oblasti, kde mohli praktizovať svoju vieru.

V roku 1939 sa Tomás oženil s Paquitou Domínguezovou. Manželia sa snažili naplno prežívať svoje manželské povolanie. Mali deväť detí a pre mnohých, ktorí ich poznali, boli povzbudením, lebo boli príkladom lásky a štedrosti. Proces ich svätorečenia sa začal v roku 2009.

Ich syn Rafael Alvira popisuje sedem spôsobov, ako sa rodičia starali o svoje manželstvo a viedli deti vlastným príkladom.

Tento zoznam rád pre manželské páry bol zostavený na základe Rafaelovej prednášky na Univerzite de Piura v peruánskej Lime.

1. Túžba milovať

Moji rodičia vytrvali v túžbe navzájom sa milovať až do konca života. Sestrin kamarát povedal, že našej rodine závidel, lebo keď videl rodičov kráčať po ulici, pochopil, že sa stále milujú, akoby boli snúbenci. Napriek tomu, že čas plynul, cítili rodičia rovnakú túžbu ako v deň svojej svadby a ich láska neustále rástla.

2. Pozornosť k druhým

Vždy boli pozorní voči druhým. Napríklad, vždy mi otvorili dvere, keď som prichádzal. Mama dala každému dieťaťu bozk, keď odchádzala alebo prišla domov. A my sme to považovali za niečo úplne normálne.

3. Učiť vlastným príkladom

Rodičia boli presvedčení, že rozhodujúcim faktorom vo vzdelávaní je atmosféra, v ktorej sa uskutočňuje, a že najlepšia výučba je nepriama pedagogika. Ich dobrý príklad nás veľmi ovplyvnil. A takto nám odovzdávali aj vieru. Napríklad, keď išli na svätú omšu a my sme videli ako sa zúčastňujú s oddanosťou, poznačilo nás to. Ukázali nám, čo znamená Božia láska tým, že nás milovali a tým si nás získali. Obetovali sa bez toho, aby čokoľvek povedali, len aby nám pomohli. A tento ich duch bol nákazlivý.

4. Učiť deti ako sa majú milovať navzájom

Obaja nás povzbudzovali, aby sme sa navzájom v rodine milovali. A zostalo nám to doteraz. Mám jedného brata a šesť sestier (najstarší brat zomrel, keď mal 5 rokov).

5. Prijímať slabosti s veľkým srdcom

Rodičia mali veľké srdce. Nemali to ľahké. Otec nás nerád napomínal, ale pochopil, že keby to neurobil, ublížil by nám. Upozorňoval nás bez toho, aby nás urazil. Na to, aby sme naozaj milovali, potrebujeme mať veľké srdce. A to isté hovorili aj študenti môjho otca. Uvedomovali si, že ich má rád. Cítili sa milovaní a boli za to vďační.

6. Pestovať priateľstvá

Moji rodičia mali veľa priateľov a my sme sa stali súčasťou týchto rodín. Často pozývali aj našich priateľov, aby ich spoznali. Nechali ich vojsť do nášho domu a zažiť rodinnú atmosféru. Nestačí, aby rodičia vychovávali svoje deti dobre, mali by aj poznať priateľov svojich detí a stretávať sa s nimi. Inak môže byť dobrá výchova a vzdelanie, ktoré odovzdávajú svojim deťom, zničené zlými priateľstvami.

7. Rešpektovať slobodu

Rodičia mali vždy veľkú úctu k našej slobode. Nikdy nás netlačili do žiadneho rozhodnutia. Napríklad, doma sa každý deň modlili ruženec, no nikdy nás nenútili modliť sa s nimi. Aj keď nás pozvali, aby sme sa k nim pripojili, nikdy nás nenútili, aby sme sa zúčastnili.

Článok bol uverejnený na it.aleteia.org 24. októbra 2019.

Viac o manželoch Alvirovcoch tu.