Evanjelium (Jn 14, 6-14)
Ježiš povedal Tomášovi:
„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“
Filip sa ozval:
„Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“
Ježiš mu vravel:
„Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ,Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“
Komentár
V prvom rade možno stojí za zmienku, že výrok nášho Pána – „Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ – možno napísať aj pozitívne: „Každý môže prísť k Otcovi cezo mňa“. Spomeňme si aj na inú vetu s rovnakými gramatickými vlastnosťami, formulovanú v negatívnom zmysle. „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5), čo znamená, že „s ním môžeme všetko“. Nejde tu len o jazykové otázky, ktoré sú vždy veľmi zaujímavé. Ide o hlbšie pochopenie Pánových rád, aby sme ich mohli vernejšie uplatňovať v praxi.
Prvou vetou dnešného evanjelia je Ježišova odpoveď Tomášovi, ktorý nesprávne pochopil jedno z jeho zjavení: „A cestu, kam idem, poznáte“ (Jn 14, 4). Vďaka Filipovým ťažkostiam v chápaní máme novú, mimoriadne zaujímavú presnosť, ako sledovať základnú orientáciu nášho života na zemi. Konečným cieľom je návrat do domu nášho Otca. Boh nás stvoril a my sa k nemu chceme vrátiť, ak sme verní. To je nepochybne dôvod, prečo Ježiš dáva tieto pokyny: On je cesta, jediná cesta, ktorá vedie k Otcovi.
Svätý Josemaría sa vo svojom duchovnom živote vždy usiloval nasledovať plán cesty; tiež radil všetkým, ktorí ho žiadali o usmernenie v duchovnom živote. Ježiš nám totiž hovorí, že On je „Cesta“ a že ak sa k nemu utiekame a stýkame sa s ním, dovedie nás k Otcovi. K Bohu Otcovi, čím zdôrazňuje svoje otcovstvo a zároveň naše synovstvo. Vždy nám radil, aby sme vo všetkom a pre všetko hľadali pevný základ v Božom synovstve. Nielen v určitých momentoch života, napríklad keď sa objavia rozpory a ťažkosti, ale aj v našom každodennom živote.
Toto nám hovorí v jednej zo svojich homílií: „To isté sa deje i so správaním dobrého Božieho dieťaťa: tiež dosiahne, bez toho žeby vedelo ako, to úžasné byť rovným Bohu, ktoré nám potom pomáha vidieť všetky udalosti z nadprirodzeného pohľadu viery. Človek miluje všetkých ľudí tak, ako ich miluje náš nebeský Otec a — čo je najdôležitejšie — dostávame nový elán v našom každodennom úsilí priblížiť sa Pánovi. Nezáleží na slabostiach, pretože láskyplné ruky nášho Otca sú pripravené neustále nás znovu zdvíhať“ (Boží priatelia, bod 146).
Prosme svätého Filipa a svätého Jakuba, aby nám pomohli ešte lepšie spoznať nášho Pána Ježiša Krista, aby nás viedol k Otcovi už na tomto svete. Prosme aj Pannu Máriu, aby nám opäť pomohla urobiť prvý krok k čo najväčšej blízkosti s jej Božským Synom v jeho Najsvätejšom Človečenstve.