Dongelberg, Belgicko (12. augusta)
Prelát v Belgicku: Pánova radosť je našou silou
Počas svojej prvej návštevy Belgicka vo funkcii preláta mal Monsignor Fernando Ocáriz dve stretnutia s veriacimi Opus Dei v konferenčnom centre v Dongelbergu.
Prelát v úvode spomenul 22 rokov, ktoré strávil po boku biskupa Javiera Echevarríu, svojho predchodcu na čele Opus Dei, ako aj rôzne pastoračné cesty, ktoré uskutočnili po Európe a do Belgicka.
Potom sa sústredil na závery nedávneho Generálneho kongresu Opus Dei – na potrebu umiestniť Krista do centra nášho života. ,,Všetky naše činnosti by mali byť zamerané na Krista,“ povedal. ,,Je potrebné, aby sme Mu boli verní v našom každodennom živote. Byť verný Osobe, Kristovi, je oveľa inšpiratívnejšie, ako byť verný len nejakej myšlienke.“
,,Boh sa stal človekom pre každého z nás. Povolal nás, aby sme uskutočňovali jeho Dielo, cez nás. Vyzýva nás, aby sme boli verní, veľkodušní. Dal nám tiež mandatum novum, nové prikázanie lásky, a my sa potrebujeme naučiť vidieť Krista v iných ľuďoch.“
Toto je oveľa viac, než len nejaká idea. Monsignor Ocáriz potom pokračoval: ,,Kristus je reálne prítomný v našich bratoch a sestrách. Musíme vidieť nášho Pána v dušiach, aby sme potom tieto duše privádzali ku Kristovi. Práve samotný náš Pán vkladá do našich sŕdc túto lásku k Ježišovi a dušiam.“
,,Naša modlitba,“ povedal, obrátiac sa na všetkých prítomných, by mala byť sústredená na Evanjelium, ktoré je živým Slovom Boha.“ Tiež spomenul jedno významné dedičstvo sv. Josemaríu: ,,veľkú lásku k slobode a dobrú náladu.“ Sloboda a radosť sú dve úzko prepojené skutočnosti: ,,Potrebujeme si pestovať stály postoj vnímania vecí pozitívnym spôsobom. Ako sa trefne píše v Starom zákone: radosť Pánova je našou silou“ (Neh 8:10).
Prítomní sa ho spýtali viacero otázok na rozličné témy: zmysel utrpenia, apoštolát s ľuďmi, ktorí neveria v Boha, kresťanské svedectvo v profesionálnom prostredí, ktoré je vzdialené od viery, prispievanie k evanjelizačnému úsiliu v iných krajinách, láska k pápežovi a Cirkvi, čo robiť, keď sa dnešné deti nevhodne obliekajú...
Prelát osobitne zdôraznil význam priateľstva: ,,Musíme dobre poznať iných ľudí, nechať sa spoznávať, vydávať svedectvo o skutočnostiach, ktoré nosíme v srdci. Naše rozhovory by vždy mali byť pokojné, vyrovnané. Čokoľvek robíme, vždy si zachovávajme realitu spoločenstva svätých: nikdy nie sme sami. Snažme sa vidieť nášho Pána v iných a veľa sa modlime za pápeža, ktorý nesie na svojich pleciach bremeno Cirkvi a všetkých duší.“
Zonnewende, Holandsko (14. augusta)
14. augusta odcestoval Prelát Opus Dei do Zonnewende, konferenčného centra v Holandsku. Tam, podobne ako aj na iných miestach pri pastoračných cestách tohto leta, mal príležitosť hovoriť s veriacimi prelatúry.
Jedna z myšlienok, ktorú zdôraznil, bola Božia dobrota voči tým, ktorí dostali dar viery. A odvolávajúc sa konkrétne na tých v Opus Dei, povedal: ,,Toto je zodpovednosť, ktorú Boh vložil do našich rúk, ako to urobil aj v prípade svätého Josemaríu.“ Ak je Boh stredobodom nášho života, ,,môžeme sa riadiť radou sv. Augustína: ,Miluj a rob čo chceš.´ Budeme robiť veci, pretože to tak chceme, čo je ten najlepší dôvod.“
,,Keď pracujete dobre,“ povedal, ,,vyjadrujete tým svoju vernosť nielen svojmu zamestnávateľovi, alebo úlohe, ktorú ste si stanovili, ale predovšetkým ste verní Bohu, ktorý chce, aby sme pracovali dobre, a aby sme to robili z lásky k Nemu.“ A tak ,,Opus Dei neexistuje preto, aby organizovalo aktivity, alebo stavalo budovy. Opus Dei, to sú jeho ľudia, každý človek, ktorý odpovedá na Božie povolanie a usiluje sa o svätosť vo svojej práci a v každodennom živote.“
Hovoril tiež o význame dobročinnej lásky: ,,Boh nás volá, aby sme milovali tých, ktorí sú nám nablízku, obzvlášť našich bratov a sestry, manželských partnerov a deti. A to milovať nielen ich dobré vlastnosti, ale aj ich nedostatky a obmedzenia. Dobre sa nad tým zamyslite: všetko, čo nás vzďaľuje od našich bratov a sestier, nás vzďaľuje aj od Krista.“
Monsignor Ocáriz tiež pripomenul prítomným úlohu privádzať našich priateľov bližšie k Bohu: ,,Budeme tak robiť, ak budeme dobrými priateľmi našich priateľov, ak budeme trpezliví a budem rozprávať s jednoduchosťou a prirodzenosť našej viery a radosti, ktorú Boh vložil do nášho života.“
Jeden z prítomných poprosil o radu, ako možno žiť v Božej prítomnosti počas štúdia alebo práce. ,,Polož si na pracovný stôl, alebo kde pracuješ, malý krížik. Z času na čas môžeš povedať pár slov Bohu a potom pokračuj v práci. Povedz mu: ,,Pane, urobíme to spolu.“
Matka piatich detí, medzi nimi aj dvojičiek, mu povedala, že jedno menšie dieťa má problémy so sluchom. Tieto zdravotné problémy ešte viac zjednotili ich rodinu. Okrem iných vecí učia to dieťa nielen rozprávať sa s inými ľuďmi, ale aj rozprávať sa s Bohom.
Prelát sa tiež stretol s matkou, ktorej syn, veriaci prelatúry, bude v máji vysvätený. Je hrdá na povolanie, ktoré jej syn dostal od Boha, a modlí sa, ,,aby bol dobrým kňazom a priviedol mnohých ľudí k nášmu Pánovi a jeho Cirkvi.“
Monsignor Ocáriz mal tiež príležitosť porozprávať sa po anglicky s niektorými prítomnými deťmi. Skupina mladých ľudí mu tiež podarovala tenisové loptičky, na ktorých boli napísané ich mená, ,,aby ste si mohli ešte lepšie zahrať“, povedali mladí prelátovi.
Na stretnutí s prelátom boli prítomní aj ľudia z desiatich krajín, vrátane Kanady a Rusku. V Zonnewende trávia niekoľko týždňov na kurze, v rozhovoroch a v odpočinku. Prelát osobitne pozdravil Pedra, vysokoškoláka z Manchestru, ktorý zápasí s rakovinou.