Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov.

Slávenie biskupskej synody je, ako sa dalo očakávať, predmetom rôznych správ a komentárov v niektorých médiách. Okrem modlitby za túto ekleziálnu udalosť, na ktorú som vás pozval v predchádzajúcom posolstve, by som teraz chcel v krátkosti ponúknuť, aby sme sa zamysleli nad niekoľkými aspektmi božsko-ľudskej reality Cirkvi.

Pred ďalšími úvahami chcem na úvod pripomenúť slovami nášho Otca, že „toto je Cirkev: Kristus prítomný medzi nami, Boh, ktorý prichádza k ľuďom, aby ich spasil, ktorý nás volá svojím zjavením, posväcuje nás svojou milosťou a drží nás svojou pomáhajúcou rukou v malých i veľkých zápasoch každodenného života“ (Ísť s Kristom, bod 131). Vzhľadom na túto totožnosť Krista s Cirkvou môžeme pochopiť známe a silné tvrdenie svätého Cypriána: „Nikto nemôže mať Boha za Otca, ak nemá Cirkev za Matku“ (O jednote Katolíckej cirkvi, 6).

Cirkev je Kristus a takisto sme Cirkvou aj my: muži a ženy krstom začlenení do Krista; a v tomto ľudskom prvku je spolu s toľkou svätosťou prítomných aj mnoho prejavov ľudskej slabosti. Slabosti - našej vlastnej i iných -, ktoré nesmú umenšiť silu našej viery pri vyznávaní „unam, sanctam, catholicam et apostolicam Ecclesiam”.

Naša láska k Dielu je nevyhnutne spojená s láskou k Cirkvi. Náš Otec nám s katolíckym, univerzálnym zmyslom hovorí: „Deti moje, nemôžeme hľadieť len na Dielo: hľadíme na prvom mieste a vždy na svätú Cirkev“ (List 14-IX-1951, bod 27).

Svätý Augustín povedal, že „Cirkev je zmierený svet“ (Kázeň 96, bod 8); to znamená, že sa rozvíja tým, že zmieruje svet s Bohom. Toto je veľké apoštolské poslanie všetkých v Cirkvi, v obdivuhodnej jednote v rozmanitosti nespočetných inštitúcií a iniciatív. Zmieriť svet s Bohom znamená darovať pokoj tomuto svetu, ktorý je tak zmietaný rozdeleniami a vojnami, ako sú tie súčasné medzi Ukrajinou a Ruskom a najnovšie vo Svätej zemi. Zostaňme úzko spojení s pápežom a celou Cirkvou v prosbe o mier, ktorá bola, samozrejme, veľmi prítomná v mojej modlitbe vo Fatime 5. októbra. Konkrétne sa veľkodušne pripojme ku dňu modlitby, pôstu a pokánia, ktorý pápež František stanovil na 27. októbra.

A nezabudnite sa modliť aj za súčasné práce na Stanovách Diela, ako som vás o to žiadal v septembrovom posolstve.

So všetkou láskou Vás žehná

Váš Otec

Rím, 9. októbra 2023