Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Naše uvažovanie o prvotnom Božom pláne s dvojicou muža a ženy, po tom, ako sme sa venovali dvom rozprávaniam z Knihy Genezis, sa teraz zameria priamo na Ježiša. Evanjelista Ján na začiatku svojho evanjelia prináša rozprávanie o svadbe v Káne, na ktorej boli prítomní Panna Mária aj Ježiš so svojimi prvými učeníkmi (porov. Jn 2,1-11). Ježiš sa na tejto svadbe nielen zúčastnil, ale aj «zachránil oslavu» vďaka zázraku premenenia vína! Takže prvé zo svojich zázračných znamení, ktorými zjavil svoju slávu, vykonal v kontexte manželstva, a bolo to gesto veľkej sympatie voči onej utvárajúcej sa rodine, podnietené Máriinou materskou starostlivosťou. To nám pripomína Knihu Genezis, keď Boh završuje dielo stvorenia a vytvára svoje veľdielo; tým veľdielom je muž a žena. A tu Ježiš začína svoje zázraky práve s týmto veľdielom, na svadbe, na oslave uzavretia manželstva: s mužom a ženou. Tak nás Ježiš učí, že veľdielom spoločnosti je rodina: muž a žena, ktorí sa milujú! Toto je veľdielo!
Od čias svadby v Káne sa veľa vecí zmenilo, ale toto Kristovo «znamenie» obsahuje stále platné posolstvo.
Zdá sa, že dnes nie je jednoduché hovoriť o manželstve ako o sviatku, ktorý sa obnovuje v čase, v rozličných životných obdobiach manželov. Je skutočnosťou, že tých, čo uzatvárajú manželstvo je stále menej; je to fakt: mladí sa nechcú sobášiť. V mnohých krajinách zasa stúpa počet rozvodov, zatiaľ čo klesá počet detí. Ťažkosť zostať spolu – či ako manželský pár alebo ako rodina – vedie k čoraz častejšiemu a rýchlejšiemu rozpadu zväzkov, a sú to práve deti, ktoré ako prvé znášajú následky. Uvedomme si, že prvé obete, tie najzávažnejšie obete, tie obete, ktoré trpia najviac následkom rozvodu, sú deti.
Ak od detstva zakúšaš, že manželstvo je puto «na obmedzený čas», nevedomky to bude pre teba skutočnosťou. Vskutku, mnohí mladí sú vedení k tomu, aby odmietali samotný plán nezrušiteľného spojenia a trvalej rodiny. Myslím, že by sme sa mali veľmi vážne zamyslieť nad tým, prečo sa toľkí mladí «necítia na to», aby sa zosobášili. Je tu táto kultúra provizórnosti... všetko je provizórne, zdá sa, že tu niet ničoho, čo by bolo definitívne.
Tento problém mladých, ktorí sa nechcú sobášiť je jednou z najväčších starostí, ktoré dnes vychádzajú na povrch: Prečo sa mladí nesobášia? Prečo často uprednostnia spolužitie, a to veľakrát «s obmedzenou zodpovednosťou»? Prečo mnohí – aj spomedzi pokrstených – málo dôverujú manželstvu a rodine? Je dôležité usilovať sa to pochopiť, ak chceme, aby mladí našli správnu cestu, ktorou sa uberať. Prečo nemajú dôveru v rodinu?
Ťažkosti nie sú len ekonomického charakteru, aj keď tieto sú naozaj vážne. Mnohí sa domnievajú, že zmena, ku ktorej došlo v uplynulých desaťročiach, bola uvedená do pohybu emancipáciou žien. Avšak ani tento argument nezaváži. A je to zároveň urážka! Nie, nie je pravda! Je tu určitá forma mužského šovinizmu, ktorý si chce neprestajne ženu podmaniť. Staviame sa do podobného nepekného postoja ako Adam, keď mu Boh povedal: «Prečo si jedol z ovocia?», a on: «Ona mi ho dala», teda, žena je na vine. Úbohá žena! Musíme sa zastávať žien!
V skutočnosti by takmer všetci muži a ženy chceli určitú stabilnú citovú istotu, pevné manželstvo a šťastnú rodinu. Rodina je na vrchole všetkých ukazovateľov preferencií medzi mladými; no zo strachu, že pochybia, mnohí o nej nechcú ani len uvažovať; hoci aj sú kresťanmi, nepomýšľajú na sviatostné manželstvo, jedinečné a neopakovateľné znamenie zmluvy, ktoré sa stáva svedectvom viery. Práve tento strach zo zlyhania je asi tou najväčšou prekážkou, ktorá bráni prijať slovo Krista, ktorý prisľubuje svoju milosť manželskému zväzku a rodine.
Najpresvedčivejším svedectvom o požehnaní kresťanského manželstva je dobrý život kresťanských manželov a rodín. Niet lepšieho spôsobu ako hovoriť o nádhere tejto sviatosti! Manželstvo požehnané Bohom chráni toto spojivo medzi mužom a ženou, ktoré Boh požehnal už od stvorenia sveta; a je prameňom pokoja a dobra pre celý manželský a rodinný život. Napríklad, v prvých kresťanských časoch táto veľká dôstojnosť puta medzi mužom a ženou premohla tú neprístojnosť, ktorá bola dovtedy považovaná za normálnu, a to právo manželov odvrhnúť manželky, a to i pre dôvody fiktívne a veľmi ponižujúce. Evanjelium rodiny, evanjelium, ktoré ohlasuje práve túto sviatosť, odstránilo túto kultúru, praktizujúcu odvrhnutie ako bežný zvyk.
Kresťanský zárodok radikálnej rovnosti medzi manželmi musí dnes priniesť nové ovocie. Svedectvo o spoločenskej dôstojnosti manželstva sa stáva presvedčivým práve touto cestou, cestou svedectva, ktoré priťahuje, cestou ich vzájomnosti a dopĺňania sa.
Preto sa ako kresťania máme stať v tomto ohľade náročnejšími. Napríklad: rozhodne podporovať právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu; prečo sa považuje za samozrejmosť, že ženy by mali zarábať menej ako muži? Nie! Také isté právo. Nerovnosť je čistý škandál! Zároveň je potrebné uznať ako vždy platné bohatstvo materstvo žien a otcovstvo mužov, v prvom rade pre blaho detí. Rovnako aj pohostinnosť kresťanských rodín dnes zohráva rozhodujúci význam, najmä v situáciách chudoby, úpadku a násilia v rodine.
Drahí bratia a sestry, nebojme sa pozvať Ježiša na svadobnú oslavu! A nebojme sa pozvať ho do nášho domu, aby bol s nami a chránil našu rodinu. A aj jeho Matku, Máriu! Kresťania, keď sa sobášia «v Pánovi», premieňajú sa na účinné znamenie Božej lásky. Kresťania sa nesobášia iba pre seba samých: sobášia sa v Pánovi pre dobro celého spoločenstva a spoločnosti.
O tomto krásnom povolaní kresťanského manželstva budem hovoriť aj v nasledujúcej katechéze. Ďakujem.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)